Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Vedci zistili, že migrácia tohto ohrozeného druhu sa riadi presnými pravidlami, keďže žraloky každoročne dodržujú rovnaké trasy a termíny. Žralok modrý, ktorý dorastá do veľkosti šesť metrov a&nbsp;váži až tri tony, sa najčastejšie vyskytuje pri pobreží južnej Afriky a vo vodách medzi Austráliou a Novým Zélandom. Odborníkom sa pomocou satelitných vysielačiek na telách žralokov a tiež odoberaním genetických vzoriek podarilo zistiť, že vo väčšom počte sa vyskytujú aj vo východnej časti Tichého oceánu. V priebehu ôsmich rokov vedci označkovali takmer sto žralokov a sledovali ich pohyb v oceáne. Doteraz predpokladali, že putujú oceánmi kvôli potrave a páreniu náhodne, výsledky najnovšej štúdie však dokazujú opak. Žraloky putujú od pobrežia Kalifornie a Mexika k štyritisíc kilometrov vzdialeným Havajským ostrovom po tej istej trase a navyše dodržujú časový harmonogram. Medzi augustom až decembrom sa zdržiavajú pri západnom pobreží USA a Mexika a medzi aprílom až júlom pri Havajských ostrovoch. Počas migrácie sa niektoré jedince, prevažne samce, zastavia na polceste na mieste zvanom White Shark<a rel="noopener" href="https://restauracie.sme.sk/restauracie/vyhladavanie?search_kategoariaid_field=7"><u> </u></a>Café, kde neskôr dorazia aj samice, pravdepodobne kvôli páreniu. Experti tvrdia, že nové poznatky im pomôžu pri ochrane tohto druhu, ktorému spolu s približne tretinou ďalších druhov žralokov hrozí podľa posledného prieskumu vyhynutie.

Obrovská migrácia pakoní je veľkolepé prírodné divadlo, ktoré patrí k najvyhľadávanejším zážitkom nadšencov voľne žijúcich zvierat. Masívny presun zahŕňa viac ako dva a&nbsp;pol milióna zvierat, predovšetkým pakoní, ktoré spolu so zebrami či gazelami prechádzajú ekosystémom Serengeti-Mara v neustálom kruhovom migračnom vzore. Počas jedného okruhu prejdú viac ako tisíc kilometrov a zaberie im to presne jeden rok. Migrácia začína v južnej časti tanzánijského Serengeti, pokračuje v smere hodinových ručičiek k Masai Mara v Keni a koncom roka sa zvieratá vrátia do východiskového bodu. Hlavným dôvodom tejto cesty je pitná voda a pastva. Vedci nedávno odhalili, že pakone odchádzajú, keď v napájadlách stúpne množstvo minerálov a solí a voda sa stane nepitnou. Druhým dôvodom je vypasenie trávy, ktorou sa živia. Ich púť je plná nebezpečenstva, vrátane útokov predátorov, ako sú levy, leopardy, gepardy, hyeny, divoké psy a krokodíly. Veľká migrácia nie je len divadlom prežitia a vytrvalosti, ale zohráva kľúčovú úlohu v ekosystéme.

Oranžovo-čierne motýle sa vo veľkom počte vyskytujú v USA a Kanade, pričom do Mexika putujú neskutočných 4500 kilometrov, aby tam prezimovali v nadmorských výškach od 2000 do 3500 metrov nad morom. Môžete ich zazrieť aj necelých 100 kilometrov od hlavného mesta Mexico City, kam ich prilietajú každý rok milióny. V Mexiku motýle hniezdia vo vysokohorských jedľových lesoch, ktoré ponúkajú ideálnu mikroklímu pre zimné prežitie. Teplota a vlhkosť lesa im umožňujú šetriť energiu bez vyčerpania tukových zásob. Výskumníci špekulujú, že motýle používajú rôzne navigačné pomôcky, ako je magnetický ťah Zeme a poloha slnka, aby dosiahli svoje zimoviská. Počas hniezdenia sa zhromažďujú vo veľkých skupinách, aby sa zahriali, čo je životne dôležité pre prežitie v chladných mesiacoch. Motýle dokážu preletieť 80 až 160 kilometrov, pričom najdlhšia zaznamenaná trasa má dĺžku 426 kilometrov za deň. Motýle okrem výrubu lesov ohrozuje diaľnica v&nbsp;osi ich migračnej trasy. Vedci zistili, že napríklad v roku 2018 zahynulo počas dvoch migračných týždňov 120-tisíc motýľov na diaľničnom úseku 500 metrov.

Rybár arktický je malý vták, ktorý každoročne absolvuje vzdialenosť približne 30-tisíc kilometrov! Jeho cesta zo Severného pólu k Antarktickému polárnemu kruhu a späť patrí medzi najdlhšie migrácie zvierat na Zemi. Vtáky sa liahnu počas arktického leta a aby sa vyhli drsnej, tmavej arktickej zime, letia po letnej sezóne na juh. Keďže ich migračná trasa nemá podobu priamky, v&nbsp;skutočnosti je ešte dlhšia ako vzdialenosť medzi dvoma pólmi. Vtáky migrujú v&nbsp;kolóniách - kolektívne opúšťajú hniezda, aby prežili, vyhli sa krutej arktickej zime a ľahšie si našli potravu. Zaujímavosťou je, že počas letu využívajú kĺzanie po vetre, a&nbsp;preto bez veľkého výdaja energie môžu počas letu dokonca spať aj jesť. Sledovanie odhalilo, že rybári arktickí často lietajú dokonca tisíce kilometrov mimo trasy, aby ťažili z priaznivého počasia a zdrojov potravy.

Šialené migračné cesty, ktoré zvieratá podnikajú každý rok

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Šialené migračné cesty, ktoré zvieratá podnikajú každý rok

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FOTO Fantastické miesta Európy, ktoré si vychutná celá rodina

FOTO Skryté poklady Európy, ktoré by ste mali vidieť

FOTO Zabudnuté miesta USA, ktoré očaria svojou atmosférou

FOTO Nádherné miesta Apeninského polostrova so zápisom v UNESCO

FOTO Najkrajšie budovy, v ktorých sídlia vlády a parlamenty

Slovenské NAJ: Poznáte svoju domovinu na jednotku?

Výber pre vás