Noel

Kamenné bloky boli kedysi súčasťou palácov a&nbsp;verejných budov naprieč celou Rímskou ríšou. Zo stavieb sa síce veľa nezachovalo, ale aspoň časť stavebných materiálov sa podarilo zachrániť a&nbsp;nachádzajú sa v&nbsp;rôznych múzeách. Na jednom z&nbsp;takýchto blokov sú takzvané Alexamnove graffiti. Ide o&nbsp;nahrubo vyrytú kresbu muža s&nbsp;hlavou osla pribitého na kríži. Pod ním stojí menšia postava s&nbsp;jednou rukou zdvihnutou a&nbsp;nápis ΑΛΕ ξΑΜΕΝΟϹ ϹΕΒΕΤΕ ϑΕΟΝ, čo v&nbsp;preklade znamená „Alexamnos uctieva svojho Boha.“

Predpokladá sa, že graffiti vznikli v&nbsp;1. až 3. storočí a&nbsp;malo by ísť o&nbsp;najstaršie známe vyobrazenie Ježiša, ktorého podobu poznáme len z&nbsp;oveľa neskorších malieb. Blok s&nbsp;Alexamnovým graffiti sa našiel v&nbsp;komplexe budov na Palatínskom pahorku v&nbsp;Ríme počas vykopávok v&nbsp;roku 1857. Komplex patril k&nbsp;cisárskemu palácu a&nbsp;kedysi bol sídlom cisára Caligulu, neskôr sa stal výcvikovým strediskom pre šľachtických poslov. Predpokladá sa, že grafiiti vyryl práve niektorý z&nbsp;týchto študentov, aby podpichol svojho spolužiaka Alexamena očividne zarytého kresťana.

V&nbsp;tom čase bolo kresťanstvo v&nbsp;Rímskej ríši ešte len zvláštnou sektou, ktorá sa točila okolo kriminálnika popraveného tou najhanebnejšou formou: ukrižovaním. Myšlienka „trpiaceho Boha“ bola pre bežných Rimanov, ktorí stále verili vo svojich starých bohov, smiešna. Absurdný bol pre nich aj koncept spasiteľa, ktorý sa nechal poraziť zlom.

Rečník Marcus Cornelius Fronto, ktorý žil v&nbsp;2. storočí, napísal, že „náboženstvo kresťanov je hlúpe, keďže uctieva ukrižovaného muža a&nbsp;dokonca aj nástroj, ktorým bol vykonaný jeho trest. Vraví sa, že uctievajú hlavú osla a&nbsp;pohlavné orgány svojich otcov.“

Odkaz na osliu hlavu pochádza z&nbsp;príbehu, ktorý zapísal historik Tacitus. Skupina židov vyhostená z&nbsp;Egypta sa podľa neho túlala púšťou a&nbsp;už umierala od smädu, keď ju ku zdroju vody doviedla skupina divokých somárov. Na oplátku tak začali uctievať zvieratá, ktoré im pomohli. Spojenie židov s&nbsp;oslami sa potom v&nbsp;helénskej a&nbsp;latinskej historiografii stalo pomerne bežným a&nbsp;prenieslo sa aj na kresťanov.

Vyobrazenia Ježiša s&nbsp;bradou a&nbsp;dlhými vlasmi začali byť bežné až v&nbsp;6. storočí, teda 500 rokov po jeho ukrižovaní. Alexamnove graffiti sú teda podstatne staršie, hoci sa z&nbsp;nich Ježišova podoba vyčítať nedá.

Prvé vyobrazenie Ježiša: Zabudnite na dlhé vlasy a bradu, ide o výsmech

Výber pre vás