Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Malá vážka s latinským názvom Pantala flavescens sa vydáva na každoročnú cestu z Indie do Afriky. Keďže meria sotva päť centimetrov a letí 2 500 kilometrov cez Indický oceán do Somálska, jej schopnosť fascinuje biológov už roky. Výskumníci z Indického technologického inštitútu v Kharagpure zistili, že vážka vydrží nonstop letieť až 90 hodín pri rýchlosti 16 kilometrov za hodinu. No na úspešné zdolanie trasy potrebuje viac než len vytrvalosť. Rozhodujúce sú prevládajúce vetry, najmä Somálsky prúd. Najpriaznivejšie podmienky pre migráciu sú od septembra do decembra, čo vážky intuitívne pochopili. Pri spiatočnej ceste do Indie im zas pomáha ázijský letný monzún. Vedci objavili niekoľko trás, ktoré spĺňajú potrebné „letové podmienky“, čo vysvetľuje, prečo vážky neputujú vždy rovnakou trasou a príležitostne skončia v rôznych častiach Ázie. Štúdia zdôrazňuje význam načasovania a environmentálnych faktorov pri migrácii vážok. Niekoľko záhad však ostáva, napríklad, ako vážky zisťujú optimálne veterné podmienky a&nbsp;ako zabezpečia prenos poznatkov z generácie na generáciu.

Migrácia sobov arktických je úchvatný prírodný fenomén vyznačujúci sa pohybom zvierat v rôznych terénoch. Tieto vzorce sa líšia medzi poddruhmi, keďže ich ovplyvňuje dostupnosť potravy a únik pred predátormi. Karibu zvyčajne migruje na sever smerom k horám na jeseň a v&nbsp;zime, pričom na jar a v lete sa vracia na pobrežné polia. Migrácie karibu sú konzistentné. Na ochranu mláďat pred predátormi, ako sú vlci, medvede grizzly a orly skalné, putujú vo veľkých skupinách, pričom mláďatá a matky ukrývajú v&nbsp;centre stáda. Presné mechanizmy usmerňujúce migráciu karibu zostávajú predmetom štúdie, ale odborníci predpokladajú, že hlavnú úlohu zohráva environmentálna a meteorologická signalizácia. Ide o najväčšie migrácie na svete, keďže stáda obsahujú od 50-tisíc do 500-tisíc jedincov. Najväčšie migrujúce stádo sobov karibu v severozápadnej Kanade malo približne 300-tisíc kusov.

<a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/neuveritelna-cesta-vtak-letel-11-dni-vkuse-prekonal-tisice-kilometrov/1" target="_blank">Brehár hrdzavý je malý vtáčik</a>, ktorý zjavom neohúri, podáva však fenomenálne výkony. Vedci v&nbsp;roku 2022 objavili vtáčieho „tínedžera“, ktorý spravil nový migračný rekord. Preletel bez zastavenia neuveriteľných 13&nbsp;555 kilometrov a trvalo mu to 11 dní a&nbsp;jednu hodinu. Breháre hrdzavé sú pre vedcov mimoriadne zaujímavé, majú totiž jednu z&nbsp;najdlhších migračných trás vtákov na&nbsp; planéte.&nbsp;Na&nbsp;leto letia na&nbsp;Aljašku, kde kladú vajcia a&nbsp;vychovávajú mladé, na&nbsp;zimu s&nbsp;nimi letia smerom na&nbsp;juh, neraz až do&nbsp;vzdialenej Tasmánie. To je dôvod, pre ktorý vedci vtákom inštalujú 5G satelitné sledovacie zariadenia, aby mohli presne zmerať ich trasy a&nbsp;aj čas, za&nbsp;ktorý ich zvládli. Skvelé čísla vedcov vôbec neprekvapujú, lebo už v&nbsp;minulosti predpokladali, že vtáky dokážu zvládnuť takú dlhú trasu. Svoje odhady si však potvrdili sledovacím zariadením.&nbsp;Veria, že mladý vták neletel sám, ale v&nbsp;kŕdli, čiže rovnakú vzdialenosť s&nbsp;ním prekonali aj ďalší.&nbsp;Ako je však možné, že taký dlhý let zvládnu malé, maximálne 600 gramov vážiace vtáčiky? Podľa biológov majú unikátny spôsob adaptácie vnútorných orgánov.&nbsp;Počas náročného letu stratia až polovicu hmotnosti a&nbsp;ich vnútorné orgány sa doslova scvrknú. Po&nbsp;migrácii sa, bez poškodenia, opäť vrátia do pôvodnej veľkosti.&nbsp;

Migrácia lososov patrí medzi najzaujímavejšie udalosti v ríši zvierat. Ako je možné, že losos v&nbsp;oceáne vie, kde je jeho rodná rieka? Ako sa orientuje? To sú len niektoré z otázok, na ktoré sa snažia vedci odpovedať. Pozoruhodná je najmä schopnosť lososov nájsť rodnú rieku, v&nbsp;ktorej sa následne rozmnožujú. To, že ryby nájdu svoje rodisko, neraz ležiace tisíce kilometrov ďaleko od miesta, kde prežili väčšiu časť života, má viacero dôvodov. Prvý je imprinting, čiže vpečatenie, V&nbsp;ranej fáze života si lososy&nbsp;vpečatia do pamäte určité parametre okolitého prostredia a&nbsp;tie vedia nájsť počas trecej migrácie. Pre úspešný návrat je dôležitý i čuch. Lososy dokážu čuchom identifikovať aminokyseliny, soli, kovy a feromóny rozpustené vo vode. Pri orientácii hrá rolu aj zloženie substrátu&nbsp;na dne rieky. Lososy sa dokážu vrátiť z oceánu do riek aj vďaka magnetickému poľu Zeme. Zistili to americkí vedci, ktorí potvrdili, že ryby si na oboplávanie ostrova Vancouver pri ústí tejto rieky vybrali vždy tú trasu, ktorá mala rovnakú intenzitu geomagnetického poľa ako rieky, kde sa narodili. Lososy si pamätajú intenzitu magnetického poľa miesta, kde po prvý raz vplávali do oceánu a k&nbsp;nemu sa vracajú, keď dosiahnu pohlavnú dospelosť. Vedci zatiaľ nepoznajú presný mechanizmus, ako ryby dokážu rozpoznať presnú intenzitu magnetického poľa, predpokladajú však, že pri prechode zo sladkej do morskej vody sa u nich spúšťa určitý neurologický proces.

Druhú časť článku vám prinesieme v piatok 26. januára 2024.

Neuveriteľné migračné cesty živočíšnej ríše: Zvieratá cestjú tisíce kilometrov

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Neuveriteľné migračné cesty živočíšnej ríše: Zvieratá cestjú tisíce kilometrov

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FOTO Skryté poklady Európy, ktoré by ste mali vidieť

FOTO Zabudnuté miesta USA, ktoré očaria svojou atmosférou

FOTO Nádherné miesta Apeninského polostrova so zápisom v UNESCO

FOTO Najkrajšie budovy, v ktorých sídlia vlády a parlamenty

FOTO Úžasné letiská, z ktorých je cestovanie ozajstným zážitkom

Slovenské NAJ: Poznáte svoju domovinu na jednotku?

Výber pre vás