Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

K&nbsp;jednej z najväčších tragédií moderného sveta došlo 11.&nbsp;septembra 2001, keď teroristi uniesli štyri komerčné lietadlá.&nbsp;Dve z&nbsp;nich narazili do 110-poschodových veží Svetového obchodného centra, ktoré sa neskôr zrútili. Katastrofa vyústila do úplného zničenia Svetového obchodného centra, na mieste ktorého neskôr naplánovali stavbu podzemného bezpečnostného a parkovacieho komplexu.&nbsp;Výkopové práce však v&nbsp;roku 2010 prerušili, pretože robotníci narazili na niečo neobvyklé. V hĺbke 6,7 metra južne od miesta, kde stáli veže totiž objavili vrak lode. Neskoršia analýza zistila, že stromy použité na stavbu lode vyrúbali v roku 1773, niekoľko rokov pred podpísaním Deklarácie nezávislosti. Loď postavili z&nbsp;rovnakých bielych dubov, ktoré použili stavitelia pri stavbe Sály nezávislosti, kde došlo k&nbsp;podpisu Deklarácie.&nbsp;Archeológovia nevedia, ako sa na miesto loď dostala, ale všeobecne je známe, že v čase&nbsp;americkej revolúcie&nbsp;bola táto oblasť morom.&nbsp;Loď mohli zámerne zlikvidovať pri plánovanom predĺžení manhattanského pobrežia, alebo sa stala ďalšou obeťou vrtkavého oceánu.

Mary Rose&nbsp;bola&nbsp; pýchou anglického námorníctva viac ako 30 rokov.&nbsp;Keď ju prvýkrát spustili na more v roku 1511 išlo o najväčšiu loď v anglickej flotile a jednu z najvyspelejších na svete. Bola jednou z prvých lodí v histórii, ktorá bola schopná strieľať zboku.&nbsp;Bojovala v mnohých bitkách proti vtedajšiemu hlavnému nepriateľovi Anglicka, Francúzsku, než sa v roku 1545 potopila. Okolnosti zániku&nbsp;lode stále nie sú jasné. V deň bitky zakotvila anglická flotila v prístave Portsmouth, čím sa stala obzvlášť zraniteľnou.&nbsp;Francúzske galéry spustili útok a&nbsp;Mary Rose&nbsp;a ďalšia vojnová loď vyplávali, aby ich eliminovali.&nbsp;Podľa dobovej správy sa&nbsp;Mary Rose&nbsp;náhle naklonila doprava, čo spôsobilo zaplavenie lode vodou cez otvorené delové brány.&nbsp;Loď sa rýchlo potopila a vzala so sebou 90 percent jej 400-člennej posádky. O&nbsp;príčine potopenia existuje niekoľko teórií, no žiadna nie je úplne uspokojivá. Loď bola údajne príliš ťažká po rekonštrukcii, pri ktorej získala viac zbraní a&nbsp;posádky, ale k&nbsp;oprave došlo deväť rokov pred potopením. Loď mohla klesnúť ku dnu aj v&nbsp;dôsledku zásahu delovou guľou, to však nepodporujú žiadne dôkazy nájdené pri vraku. Na vine môže byť tiež poryv vetra, ktorý loď prevrátil, keď sa otáčala a práve vystrelila z diel.&nbsp;Mary Rose&nbsp;vylovili z&nbsp;morského dna a&nbsp;dnes „kotví“ v múzeu v Portsmouthe, Dodnes sa však analytici nezhodli, čo presne spôsobilo jej potopenie.

V roku 1850 sa Jenny Lind&nbsp;plavila viac ako 480 kilometrov od&nbsp;austrálskej&nbsp;pevniny, keď náhle narazila na pevninu – malý výbežok, ktorý ležal tesne pod vodou.&nbsp;Posádka následne žila 37 dní na malom piesočnatom nábreží, kým si postavila novú loď a potom sa plavila viac ako 600 kilometrov do zálivu Moreton na austrálskej pevnine.&nbsp;Všetkých 28 členov posádky prežilo. O&nbsp;udalosti písali noviny a krátko na to sa na navigačných mapách objavil kúsok zeme, známy ako Kenn Reefs.&nbsp;Vďaka tomu sa stala plavba popri atole, ktorý ležal priamo uprostred rušnej obchodnej cesty, bezpečnejšou.&nbsp;Ale ani dnes presne nevieme, koľko lodí sa tu v&nbsp;skutočnosti potopilo.&nbsp;Bona Vista&nbsp;do atolu narazila v&nbsp;roku 1828 a záznam z roku 1857 uvádza, že južný koniec útesu bol už vtedy „posypaný vrakmi“.&nbsp;Moderné odhady predpokladajú, že na smrteľnom atole stroskotalo najmenej osem lodí. Hlavným problémom je neustála sila mora, ktorá narúša atol.&nbsp;Expedícia do Kenn Reefs v 80-tych rokoch zistila, že&nbsp;Jenny Lind&nbsp;aj&nbsp;Bona Vista&nbsp;bolo stále napoly vidieť nad vodou, ale pri ďalšej výprave v januári 2017 už zmizli.&nbsp;Tropické počasie a silné prúdy dokážu lode rýchlo zlikvidovať, preto nie je ľahké odpovedať na otázku, koľko ich tu stroskotalo.

SS&nbsp;Waratah&nbsp;bola osobná loď, ktorú postavili v Glasgowe.&nbsp;Malo ísť o odolné oceánske plavidlo určené na prepravu osôb medzi Spojeným kráľovstvom a Austráliou.&nbsp;Prvýkrát vyvolalo obavy počas testovacích plavieb, keď sa kapitán sťažoval, že má problémy s manévrovaním. Loď zostala v prevádzke.&nbsp;Z&nbsp;Durbanu vyrazila v júli 1909, pričom plavba do Kapského mesta mala trvať tri dni.&nbsp;Loď videli v&nbsp;prvý deň na mori, ale potom&nbsp;zmizla bez stopy.&nbsp;Jeden námorník tvrdil, že vydávala príliš veľa dymu, ďalší neskôr oznámil, že v noci videl dva jasné záblesky.&nbsp;Pripisoval ich lesným požiarom na juhoafrickom pobreží a&nbsp;spomenul ich až keď sa dopočul o strate lode. Odvtedy došlo k&nbsp;niekoľkým pokusom lokalizovať loď.&nbsp;Po takmer storočí hľadania v&nbsp;júli 1999 Juhoafrická národná podvodná a námorná agentúra oznámila, že vrak lode našla a dokonca vykonali&nbsp;hlbokomorský ponor, aby si to potvrdili.&nbsp;O mesiace neskôr však zistili, že ide o vrak inej lode – vojenskej transportnej lode&nbsp;Nailsea Meadow&nbsp;, ktorá mala podobný profil.&nbsp;Do dnešného dňa sa po&nbsp;Waratah&nbsp;nenašla žiadna stopa.

Koniec II. svetovej vojny so sebou priniesol nový zlatý vek výletných parníkov a luxusných osobných lodí, ktoré v húfoch križovali Atlantik a&nbsp;prevážali množstvo ľudí.&nbsp;Jedným z&nbsp;nich bola SS&nbsp;Andrea Doria.&nbsp;Trup mala rozdelený na 11 vodotesných oddelení, ktoré mali zabrániť potopeniu lode, a v čase, keď sa v roku 1956 potopila už absolvovala 100 transatlantických ciest. Mnoho ľudí loď ju považovalo za nepotopiteľnú, kým nenarazila do inej lode, švédskeho plavidla&nbsp;Stockholm. Okolnosti zrážky sú stále nejasné.&nbsp;Obe plavidlá nedodržiavali pravidlá námornej dopravy:&nbsp;Andrea Doria&nbsp;sa plavila rýchlejšie ako zvyčajne cez hustú hmlu, aby sa ráno dostala do New Yorku, kým plavidla&nbsp;Stockholm&nbsp;cestoval na sever od obvyklej východnej trasy, aby si skrátil čas plavby.&nbsp;Obaja kapitáni videli druhú loď na radare, ale nedokázali zabrániť zrážke.&nbsp;Jeden, alebo obaja museli zle prečítať údaje, a kým sa cez hmlu uvideli, bolo neskoro. Štokholm&nbsp;nabral prednou časťou bok lode&nbsp;Andrea Doria, prenikol deväť metrov do jej trupu a pri náraze zabil desiatky ľudí.&nbsp;Štokholm&nbsp;aj po havárii dokázal plávať napriek poškodenej prednej časti, ale&nbsp;Doria&nbsp;sa rýchlo začala potápať.&nbsp;Náraz ju vyviedol z rovnováhy, preto nemohla využiť záchranné člny.&nbsp;Nasledovala jedna z najväčších námorných&nbsp;záchran&nbsp;v&nbsp;histórii, pričom sa podarilo zachrániť väčšinu pasažierov.&nbsp;Doria zostáva na morskom dne a&nbsp;pravdepodobne sa nikdy nedozvieme, ktorý z dvoch kapitánov za to môže.

Najznámejšie lode, ktorých potopenie dosiaľ neobjasnili

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Najznámejšie lode, ktorých potopenie dosiaľ neobjasnili

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Vedci zo sci-fi filmov, ktoré si môžete v pohode kúpiť

Viete, čo znamenajú čísla na pneumatikách automobilov? (KVÍZ)

Milovníci mäsa, pozor. Čoskoro bude možnosť ochutnať aj chránené druhy živočíchov

Systém štart/stop: Naozaj šetrí palivo? (Mýty vs. fakty)

Ktorá značka áut je spoľahlivejšia? Otestujte sa (KVÍZ)

Najstarší prístav na svete má viac než päťtisíc rokov, bol majstrovským dielom

Výber pre vás