Noel

Každú jeseň sa na úpätí horského masívu Babaš Ata zídu prakticky všetci obyvatelia starobylého mestečka Arslanbob. Je ich asi 13-tisíc a&nbsp;dobrovoľne na dva mesiace opustia domovy, pretože dochádzať do neprístupnej prírody neprichádza do úvahy. Radšej si pod stromami postavia dočasné príbytky a&nbsp;každý, kto je schopný, sa začne podieľať na zbere orechov. Len občas niekto zájde domov, odvezie dosiaľ nazbieranú úrodu a&nbsp;späť privezie zásoby. Celé podujatie má tak trochu festivalový nádych, ľudia sa delia o&nbsp;jedlo a&nbsp;po večeroch sa schádzajú pri ohni, spievajú a&nbsp;rozprávajú si príbehy.

Orechové háje v&nbsp;Arslanbobe urodia ročne tisíc až 1500 ton orechov. Plody s&nbsp;tmavými jadrami a&nbsp;bohatou chuťou sa zvyknú považovať za jedny z&nbsp;najlepších na svete, nakupujú ich obchodníci z&nbsp;Európy aj Ázie. Niektoré stromy tu rastú už tisíc rokov a&nbsp;stále rodia. Tie, ktoré už nedokážu prinášať plody, ľudia spília a&nbsp;drevo použijú na <a href="https://www.ratanea.sk/supravy/" target="_blank" rel="noopener">nábytok</a>.

Podľa legendy vysadil háje nasledovník proroka Mohameda, ktorému zakladateľ islamu dal za úlohu nájsť vhodné miesto na vysadenie lesa. Iný príbeh ale hovorí, že sady vznikli už za Alexandra Veľkého. Keď vojvodca tiahol Áziou, rozhodol sa, že si oddýchne pod svahmi Babaš Ata. Alexandrova armáda tu táborila a&nbsp;lovila zver a&nbsp;keď muži odchádzali, niesli so sebou tony orechov. Tiež sa vraví, že prvé orechy v&nbsp;Grécku vyklíčili práve zo semien spod Babaš Aty.

Zber začína koncom septembra alebo začiatkom októbra, keď sa rodiny s&nbsp;dobytkom odoberú do prírody. Háje sa rozprestierajú na obrovskej ploche 110 kilometrov štvorcových. Rodiny si prenajímajú vždy niekoľko hektárov od kirgizskej správy lesov a&nbsp;živia sa zberom orechov.

Zber prebieha zväčša tak, že chlapci a&nbsp;muži vylezú na stromy, ktoré môžu dorastať až do výšky 30 metrov a&nbsp;striasajú orechy. Ženy a&nbsp;deti ich potom zbierajú a&nbsp;ak sa im darí, za jednu sezónu nazbierajú dve až tri tony orechov.

Úroda však klesá. Klimatické zmeny, erózia pôdy, nadmerný chov dobytka a&nbsp;sucho spôsobujú, že množstvo orechov z&nbsp;roka na rok klesá. Dnes platí pravidlo, že z&nbsp;desiatich sezón sú dobré len tri či štyri. Obyvatelia Arslanbobu sú však do istej miery od stromov závislí. Po rozpade ZSSR totiž rapídne poklesol počet pracovných miest v&nbsp;regióne. Kto nechce odísť do väčších miest, musí sa uskromniť a&nbsp;neraz aj dúfať.

Najväčši orechový sad sveta: Rodiny kvôli zberu na mesiace opúšťajú domovy

Výber pre vás

Najväčši orechový sad sveta: Rodiny kvôli zberu na mesiace opúšťajú domovy

Súvisiace články

Podzemné mestá, kde dodnes žijú ľudia ako krtkovia

24 mesiacov takmer bez odpadu: Ako sa dajú nevynášať smeti?

FOTO Poliak maľuje ako starí majstri, zvečniť by ste sa od neho nechali aj vy

Americký masaker v Bud Dajo: "Bitku" prežilo len sedem žien a detí

Slovenské NAJ: Otestujte svoje vedomosti a odhaľte rekordy

VIDEO Netopierie tornádo: Austrálske mesto zasiahla katastrofa

Výber pre vás