Ak plavba cez oceány na lodiach s pochybnou amatérskou konštrukciu vám znie ako riskantný nápad, je to pravdepodobne preto, že máte viac vyvinutý pud sebazáchovy než väčšina námorných kapitánov v tomto článku.

Tahiti Nui I (1956) V roku 1947 začal Thor Heyerdahl experimentovať s teóriami ľudskej migrácie tak, že ich na sám testoval. Jeho najslávnejšou cestou bola expedícia Kon-Tiki, pri ktorej sa plavil cez Tichý oceán na napodobenine starovekej polynézskej plte. Francúzsky námorník Eric de Bisschop však nezdieľal myšlienku Thora Heyerdahla, že Peruánci prekročili Tichý oceán a osídlili Polynéziu. Namiesto toho veril v masívnu polynézsku sféru vplyvu starú tisíce rokov a siahajúcu na východ až do Čile. Takže de Bisschop postavil plť z tahitského bambusu a v novembri 1956 vyrazil naprieč Tichým oceánom, aby dokázal svoju teóriu. Plavil sa južne od 40. rovnobežky, čo je oblasť známa ako „revúce štyridsiatky" vďaka takmer konštantnej sile vetra.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/odvazne-expedicie-ktore-sa-zahadne-stratili/920854.html" target="_blank">Odvážne expedície, ktoré sa záhadne stratili</a>

Odborníci tvrdili, že ide o samovraždu, ale plť napodiv obstála pri plavbe veľmi dobre. Na polceste do Južnej Ameriky si ale posádka všimla, že plť sa doslova rozpadá kvôli zamoreniu mäkkýšmi teredo navalis, ktoré sú obdobou termitov. Stodeväťdesiatdeväť dní po plavbe sa začala potápať a de Bisschop musel vyslať záchranný signál 240 kilometrov od juhoamerického pobrežia. Prvotné zlyhanie ho neodradilo, postavil druhú plť z cyperských kmeňov a v apríli 1958 sa pokúsil o ďalšiu plavbu. V auguste jeho plť stroskotala a on ako jediný zahynul.

The Seven Little Sisters (1954) William Willis nemal žiadne teórie - jednoducho chcel otestovať svoje 61-ročné telo proti sile mora. Plánoval vyplávať na borovicovej plti z Peru do Americkej Samoy, ale takmer hneď po začatí cesty sa stretol s veľkými problémami. Krátko po začatí plavby cez Tichý oceán dlhej 10 800 kilometrov sa mu kontaminovala takmer všetka pitná voda. Po väčšinu plavby preto Willis fungoval na dažďovej vode, surovej múke, kondenzovanom mlieku a malých šálkach morskej vody. Počas jednej zvlášť škaredej búrky vyhodila vlna na jeho plť s poetickým názvom Seven Little Sisters (Sedem malých sestier) obrovského 2,7 metrového žraloka.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/foto-balonom-na-severny-pol-fotky-expedicie-boli-desatrocia-uviaznute-v-lade/910320.html" target="_blank">FOTO: Balónom na severný pól: Fotky expedície boli desaťročia uviaznuté v ľade</a>

Willisovi sa ho podarilo hodiť späť do oceánu, no žralok mu na predlaktí prerušil tepnu, ktorú sa ale námorníkovi nejako podarilo zošiť. To však nebolo nič v porovnaní s jeho strachom zo straty jeho spoločníka. Keď drsné more hodilo Willisovu mačku cez palubu, starý námorník sa za ňou vrhol a plával proti plnej sile Tichého oceánu, aby ju zachránil. Našťastie Willis, jeho mačka a plť pristáli v Americkej Samoe po tom, čo prešli o 3 200 kilometrov ďalej ako Kon-Tiki Thora Heyerdahla. Vo veku 70 rokov zasa Willis prekonal na plti trasu z Južnej Ameriky do Austrálie dlhú 17 700 kilometrov.

The Phoenicia (2007) V roku 600 pred Kristom grécky historik Herodotos napísal o skupine Feničanov, ktorí oboplávali Afriku za tri roky. Odvtedy vedci diskutovali o možnosti takéhoto výletu, keďže ďalšie známe oboplávanie sa neobjavilo až do roku 1488. Pochybnosti spočívali v tom, že fenické jednoduché lode by na takýto kúsok potrebovali po celú cestu vietor priamo do plachiet. V roku 2007 chcel Philip Beale, dobrodruh, historik a antropológ, potvrdiť príbeh Herodota. Nechal postaviť loď podľa špecifikácií nedávno odkrytého vraku starej fenickej galéry. Bez moderných výdobytkov s výnimkou malého motora, ktorý odstránil vlečenie a vyvádzanie z prístavov, to bola autentická loď, ktorá plávala rovnako ako jej starí predchodcovia: zle.

<a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/foto-prelomova-expedicia-vyprava-do-antarktidy-pred-100-rokmi-brala-zivoty/902746.html" target="_blank">FOTO: Prelomová expedícia: Storočné zábery z expedície do Antarktídy berú dych</a>

Bez dokonale priaznivého vetra sa Phoenicia chovala na mori ako vaňa. Problémy s loďou sa zdali nekonečné. Beale zlomil deväť kormidiel, počas jednej z búrok sa roztrhla hlavná plachta na dve časti. 11-členná posádka neustále čerpala vodu z lode. A keďže Beale neurobil ústupok v podobe moderných navijakov alebo kladky, posádka musela plachtu vyťahovať ručne. O dva roky a viac ako 20-tisíc kilometrov neskôr sa Bealovi a posádke podarilo dokončiť plavbu plavbou cez Adenský záliv zamorený pirátmi.

Korková loď John Pollack si od začiatku uvedomoval, že je to trochu absurdné, ale bývalý pisateľ príhovorov prezidenta Clintona mal sen postaviť loď úplne z korku: presnejšie povedané zo 165 321 zátok z fliaš. Zabralo to dva roky plánovania, testovania a práce, ale nakoniec spojil tisíce korkov pomocou dômyselného sieťového systému. Výsledok? Vikingský dlhý čln, ktorý je síce silný, ale zároveň je nemotorný, takže sa s ním dá len ťažko manévrovať. To všetko spôsobilo, že cesta tejto lode do Portugalska, ktoré je najväčším dodávateľom korku na svete bola neuveriteľne náročná. Pollack a niekoľko dobrovoľníkov strávili viac ako dva týždne veslovaním po rieke Douro k moru. S príležitostným vlekom, ktorý mal pomôcť pri manévrovaní cez riečny systém, nakoniec loď ukončila svoju cestu takmer na začiatku. Autor: Radomír Foto: <a href="https://www.amazon.com/Cinq-hommes-sur-radeau-expedition/dp/B0000DQBG4" target="_blank">Amazon</a>

Najšialenejšie námorné výpravy 20. storočia: Objavitelia bez pudu sebazáchovy

Výber pre vás