Tvrdia to jeho balzamovači, ktorí vyvinuli experimentálne metódy na uchovanie vzhľadu ruského komunistického revolucionára. Chvália sa, že ide o výsledok takmer sto rokov trvajúceho dolaďovania rôznych techník, ktoré sa potom využívali aj v reálnom svete medicíny.

O Lenina sa stará takzvaná "mauzóleová skupina", v ktorej bolo v istom čase až dvesto vedcov pracujúcich v laboratóriu a zodpovedných za jeho pozostatky. Podľa časopisu Scientifican American sa Rusi nesnažia o uchovanie jeho biologického tkaniva, ale skôr tvaru tela, váhy, farby a pružnosti.

"Musia nahradiť niektoré časti kože a mäsa plastickými a inými materiálmi," hovorí profesor sociálnej antropológie Alexej Jurčak, pôsobiaci na Kalifornskej univerzite. "Tým sa to dramaticky odlišuje od všetkého, čo bolo v minulosti, napríklad od mumifikácie".

Jurčak popisuje, ako sa občas na Leninovej tvári objavovali plesňové fľaky a balzamovači museli na ich odstránenie použiť jemné bielidlo. Raz si s jednou takou škvrnou na líci nevedeli poradiť a začali sa obávať o svoje životy. "Mohli nás dokonca zabiť," uviedol pre Jewish World Review Iľja Zbarskij, ktorému sa podarilo pleseň odstrániť. "Atmosféra strachu a teroru panovala aj v našom vedeckom prostredí, tak ako aj živote ostatných bežných ľudí".

Leninovu kožu skúmajú každý týždeň a merajú jej presnú vlhkosť, kontúru a farbu a posudzujú, či nevykazuje známky dehydratácie. Každé dva roky ho ponoria na tridsať dní do zmesi s glycerínom a octanom draselným, čím sa podľa vedcov môže jeho telo uchovávať aj ďalšie storočia.

Zatiaľ čo mu odstránili z tela krv, telesné tekutiny a vnútornosti, pôvodné sú obočie, fúzy a kozia briadka. Väčšinu jeho kože nahradili materiálom z parafínu, glycerínu a karoténu.

Niektoré z týchto balzamovacích techník majú svoje miesto aj v bežnom zdravotníctve - jedna metóda napríklad inšpirovala vývoj technológie využívanej na prietok krvi cez darované obličky počas transplantácie.

Pozostatky vodcu boľševikov zabalzamovali na Stalinov príkaz po tom, ako v roku 1924 zomrel vo veku 53 rokov a verejnosť ho odvtedy - okrem druhej svetovej vojny - mohla obdivovať v mauzóleu na moskovskom Červenom námestí.

V roku 2012 sa ruské vedenie priblížilo k historickému rozhodnutiu pochovať zakladateľa Sovietskeho zväzu. Minister kultúry Vladimir Medinskij uviedol, že je "absurdné", aby Lenina nepochovali ani 88 rokov po smrti. Vyzýval, aby ho uložili do  normálneho hrobu tak, ako to žiadal sám Lenin, a poznamenal, že potom "by sa možno niečo zmenilo k lepšiemu aj v našich životoch".

Prezident Vladimir Putin mu však zatiaľ nevyhovel a opakovane odložil rozhodnutie o pohrebe, keďže Lenin podľa neho zostáva ikonou pre mnohých starších Rusov, dodáva britský denník Daily Mail.

Lenin večne živý: Prečo vyzerá lepšie ako v deň smrti?

Výber pre vás