Existujú zábery, ktoré nás aj po mnohých desaťročiach dokážu naplniť hrdosťou na diela, ktoré sme ako ľudia dokázali vytvoriť. Niekedy je zase na fotografiách zachytená hrôza, ktorej sme ako ľudstvo dopustili. Tak, či onak, čaro fotografie je bezhraničné.

Lekno Dr. Bahnsona George Frederic Bahnson bol muž mnohých talentov. Bol jedným z najuznávanejších lekárskych diagnostikov vo svojej dobe, v občianskej vojne pôsobil ako ostrostrelec v Únii a vypestoval najväčšie lekná v USA. Fotografia je potvrdením jeho neskutočného potenciálu. <a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/sialene-fakty-o-vesmirnych-pretekoch-prvym-na-mesiaci-nemal-byt-armstrong/923198.html" target="_blank">Šialené fakty o vesmírnych pretekoch: Prvým na Mesiaci nemal byť Armstrong</a> V rokoch, ktoré nasledovali po vojne, Bahnson a jeho manželka neúnavne pracovali na pestovaní amazonského druhu lekna Victoria Regal, o ktorom je známe, že v divočine dosahuje šírku viac ako 2,5 metra. A Bahnsonovci boli prví, ktorí ho pestovali v USA bez pomoci skleníka. Rybník, v ktorom lekno rástlo neskôr vyčerpali, aby vytvoril priestor pre Centrum výtvarného umenia v Saleme.

Antarktický snehový krížnik V 40. rokoch 20. storočia vrcholila antarktická prieskumná mánia. Svet so zadržaným dychom sledoval, keď každý nový tím kráčal cestou na zamrznutý južný pól. V snahe držať krok s duchom objavovania vznikali nové a lepšie technológie, aby pomohli týmto hrdinským mužom lepšie sa vysporiadať s náročnými podmienkami. Jednou z takýchto inovácií bol antarktický snehový krížnik, ktorý navrhol Dr. Thomas C. Poulter. Krížnik mal špeciálne navrhnuté pneumatiky bez dezénu, ktoré mali zvládnuť široké trhliny v ľade, ktoré predchádzajúcim prieskumníkom bránili v používaní vozidiel. Po mesiacoch vývoja sa Snow Cruiser prvýkrát dotkol antarktického ľadu 15. januára 1940 v Zátoke Veľrýb. Na krátky a slávny okamih sa posadil na permafrost ako divoký kovový tučniak, no potom obrovské pneumatiky preborili ľad a vozidlo zapadlo. Posádka ho vykopala, no o niekoľko stoviek metrov sa krížniku prehriali motory. Po mnohých komplikáciách sa expedícia nakoniec rozhodla vozidlo opustiť.

Mount Rushmore Táto fotografia z výstavby Mount Rushmore vznikla niekoľko rokov pred dokončením pamätníka v roku 1941. Projekt bol ohromný, najmä vzhľadom na to, že vznikal počas Veľkej hospodárskej krízy. Podobne ako mravce v mravenisku vyzerajú pracovníci, ktorí strávili 14 rokov „vyrezávaním" nosných dierok a obočia najväčších amerických prezidentov. <a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/nahodne-vynalezy-ktore-navzdy-zmenili-nase-zivoty/921870.html" target="_blank">Náhodné vynálezy, ktoré navždy zmenili naše životy</a> Pomocou oceľových káblov a mohutných navijakov umiestnených v budovách na vrchole hory, 30 mužov najprv odpálilo hrubé kontúry dynamitom a následne dopracovali detaily v tvrdej žule. Dynamitové náboje vyrezávali prvky s presnosťou na osem centimetrov a pracovníci zvyšok ručne upravili. Pomocou kladív vytvorili sériu nahusto rozmiestnených dier, ktoré potom dokončili dlátom. Jediným človekom, ktorý zahynul pri výstavbe pamätníka bol jeho architekt Gutzon Borglum, ktorý zomrel prirodzenou smrťou šesť mesiacov pred jeho dokončením.

Trosky Zeppelinu Čiastočne vďaka Hindenburgovi sú vodíkom naplnené Zeppeliny symbolom horiacich tragédií. V prvej svetovej vojne Nemci disponovali 84 takýmito vzducholoďami. Šesťdesiat z nich nepriatelia zničili, no približne polovicu z týchto strát nespôsobili strely, ale išlo o nehody. V dôsledku rôznych havárií vzducholodí, ktoré našťastie nespôsobili veľa škôd, sa európske vidiecke krajiny stali cintorínmi pre vyhorené mŕtve telá týchto obrovských vzdušných leviatanov. Vyššie uvedená fotografia vznikla v Mison vo Francúzsku v roku 1918. Našim najbližším moderným ekvivalentom k takým rozsiahlym troskám by pravdepodobne boli vraky pod vodou, ale aj tie sa zriedka približujú k veľkosti najväčších vzducholodí.

Rímsky oblúk v Iraku Tento kamenný oblúk v dnešnom Iraku je určite veľký - možno pôsobivý, ale nie nevyhnutne úchvatný. Neuveriteľné však je ako niečo také veľké a zdanlivo krehké dokáže stáť aj po takmer 1 500 rokoch. Fotograf, archeológ Max von Oppenheim ho identifikoval ako rímsky most cez Wadi Al-Murr, ktorý pravdepodobne postavili počas vlády rímskeho cisára Justiniána I. Wadi Al-Murr je vodná cesta pretekajúca provinciou Ninawa v severnom Iraku, tesne za hranicou súčasného Turecka. <a href="https://magazin.centrum.sk/biznis/ako-vznikli-moderne-potraviny-historky-o-ktorych-ste-nepoculi/921094.html" target="_blank">Ako vznikli moderné potraviny? Historky, o ktorých ste nepočuli</a> V šiestom storočí Justinián vybudoval v tejto oblasti sériu mostov a priehrad, aby zabránil záplavám v mezopotámskom meste Dara. Zatiaľ čo väčšina týchto štruktúr bola rozhodne pôsobivejšia, tento osamelý oblúk je jednou z mála zachovaných stavieb z čias rímskej okupácie Iraku.

Výstavba priehrady Nagarjuna Sagar Vo svete plnom strojov a automatizácie často prehliadame vplyv ľudskej pracovnej sily. Ťažko tomu uveriť, ale zdanlivo chaotické drevené lešenie s množstvom robotníkov, ktorí pripomínajú čulý ruch v úli na fotografii vyššie boli časťou starostlivo naplánovanej výstavby najväčšej murovanej priehrady na svete. Priehrada Nagarjuna Sagar na rieke Krišna v Indii má rozpätie takmer 1,6 kilometra, výšku cca 150 metrov a nádrž vytvára jedno z najväčších umelých jazier na svete postavených ľudskými rukami. Priehradu považujú za prvý z indických „moderných chrámov", ktorých cieľom bolo znížiť závislosť Indie od zahraničného dovozu, a veľa ľudí na to môže byť hrdých: Počas jej 12-ročnej výstavby na nej nikdy nepracovalo menej ako 50-tisíc ľudí. Autor: Radomír Foto: Public Domain

Historické snímky, ktoré zmenia vašu predstavu o veľkosti

Výber pre vás