Armáda vždy túžila po zbrani, ktorá by dokázala rozdrviť nepriateľské opevnenia. Od katapultov a trebuchetov sa technológia postupne vyvinula, až vznikli železničné delá. Mali obrovský kaliber a pritom boli dostatočne pohyblivé, hoci ich umiestnenie limitovali koľaje. A podobne ako ďalšie novátorské technológie (ponorky, guľomety, opakovacie pušky), aj tieto kanóny sa prvýkrát použili počas Americkej občianskej vojny.

Montáž ťažkej artilérie na železničné vagóny prvýkrát navrhol Rus Gustav Kori ešte v roku 1847, ale do používania sa tieto zbrane dostali až v roku 1862 počas Americkej občianskej vojny. 32-librový námorný kanón sa používal na obrnených lodiach a vagón, hoci na súši, tieto plavidlá tak trochu pripomínal. Ako prvá použila túto zbraň Konfederácia pred bitkou pri Fair Oaks, neskôr sa železničné delá dostali aj do výzbroje Únie.

<a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/tajna-nacisticka-pevnost-odtialto-sa-mal-bombardovat-londyn/882971.html" target="_blank">Tajná nacistická pevnosť: odtiaľto sa mal bombardovať Londýn</a>

Až do začiatku 20. storočia sa železničné kanóny veľkých zmien nedočkali. Uplatnili sa najmä v Európe, kde s nimi experimentovali predovšetkým Francúzi. Vzali si príklad od Američanov a na vozne montovali delá z bojových lodí.

Nemecko a rakúsko-Uhorsko v tomto smere tiež uskutočňovali pokusy, ale vo veľkej tajnosti. Vtedy vznikla v Kruppových závodoch Veľká Berta (Dicke Bertha) s kalibrom 420 milimetrov a v Škodových závodoch zasa Chudá Emma (Schlanke Emma), mínomet s kalibrom 305 milimetrov. Proti belgickým a francúzskym opevneniam sa v prvej svetovej vojne ukázali byť až prekvapivo presné a účinné.

<a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/macuhuitl-brutalna-zbran-aztekov-ktorej-sa-bali-aj-spanieli/904984.html" target="_blank">Macuhuitl: Brutálna zbraň Aztékov, ktorej sa báli aj Španieli</a>

Vrcholnou rolou železničných kanónov v rámci paľby na veľké vzdialenosti bolo takzvané Pariskanone, Parížsky kanón. Obyvatelia hlavného mesta Francúzska ho mylne označovali ako Veľká Berta, ale v skutočnosti ho Nemci pomenovali Wilhelmgeschütz na počesť svojho cisára. Mal vymeniteľné hlavne a takú palebnú silu, že po maximálne 50 výstreloch sa tieto hlavne až priveľmi opotrebovali, výrazne klesla ich presnosť a museli sa meniť.

Počas druhej svetovej vojny budovali železničné kanóny najprv len Nemci. Spojenecké výzvedné služby identifikovali 12 typov takýchto zbraní v službách Tretej ríše v kalibroch od 150 až do 800 milimetrov. Wehrmacht tiež vo veľkom využíval zajaté kusy z Francúzska a Česka.

Nemci umiestnili železničné kanóny aj na francúzsky mys Cap Griz Nez, ktorý je od pobrežia Británie vzdialený len 34 kilometrov. Odtiaľto prebiehalo ostreľovanie britského pobrežia ako príprava na výsadkovú operáciu Morský lev, ktorá sa však nikdy neuskutočnila. Kanóny strieľali až do roku 1944.

<a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/pad-americkeho-bombardera-v-arktide-havaria-po-ktorej-mohol-nastat-armageddon/899642.html" target="_blank">Pád amerického bombardéra v Arktíde: Havária, po ktorej mohol nastať Armageddon</a>

Ďalšie železničné delá Nemci uplatnili pri potlačovaní Varšavského povstania v lete 1944. Robili tak napriek tomu, že Sovieti ich pomaly tlačili späť do Nemecka a už boli v Poľsku. Zrejme najúspešnejšími nemeckými železničnými kanónmi boli dva kusy s názvami Robert a Leopold. Spojenci ich ale poznali pod menami Anzio Express a Anzio Annie. Tieto 218-tonové monštrá im počas bitky o Anzio v Taliansku narobili obrovské problémy. Strieľali 240-kilogramové projektily na vzdialenosť až 50 kilometrov a počas vyloďovania spôsobili Spojencom veľké straty. Napriek tomu, že Spojenci mali informácie o ich umiestnení, ani jeden kanón sa pred koncom bitky nepodarilo zneškodniť.

Železničné kanóny používali aj armády iných krajín, po druhej svetovej vojne ich však mobilná artiléria a bombardéry definitívne odsunuli buď na šrotoviská, alebo do múzeí. Vy ich môžete vidieť v našej galérii.

Autor: Noel Foto: Public Domain

FOTO: Železničné kanóny naháňali strach, prečo dnes neovládajú bojiská?

Výber pre vás