1. septembra uplynie 80 rokov od momentu, keď nemecká vojská vpadli do Poľska a rozpútala sa druhá svetová vojna. Ako táto invázia prebiehala a čo jej predchádzalo?

Poľský pešiak Napätie medzi európskymi krajinami začalo rásť už krátko po prvej svetovej vojne. Nemecko chcelo zmyť hanbu porážky z predchádzajúceho konfliktu a stať sa mocnosťou, s ktorou treba rátať. Už v 20. rokoch rátalo s možnosťou vpádu do Poľska a obsadenia etnicky poľských území: Pomoranska, Poznane, Sliezska a do veľkej miery nemeckého Slobodného mesta Gdansk. Versaillská mierová zmluva však čosi také nedovoľovala a Nemecko bolo vnútorne rozdrobené a vojensky slabé.

<a href="https://magazin.centrum.sk/ulety/najlepsi-ostrelovac-wehrmachtu-cervenu-armadu-terorizoval-mladik-z-rakuska/916632.html" target="_blank">Najlepší ostreľovač Wehrmachtu: Červenú armádu terorizoval mladík z Rakúska</a>

Aj vďaka túžbe po získaní území, ktoré krajina kvôli Versaillskému mieru stratila, sa k moci dostal Adolf Hitler. Pridal k tomu aj úplné zničenie nezávislého Poľska, avšak v zahraničnej politike voči východnému susedovi uplatňoval skôr zmierlivý tón. Dôkazom je napríklad Nemecko-poľský pakt o neútočení, ktorý krajiny uzavreli v roku 1934 a mal platiť desať rokov.

V marci 1939 však Hitler začal od Poľska požadovať nové ústupky v rozpore s textom zmluvy. Išlo mu najmä o pripojenie Gdanského koridoru na severe Poľska k Nemecku i anexiu samotného Gdansku. Poliaci kategoricky odmietli a vojna sa priblížila.

Spoliehali sa na kone V roku 1939 mala poľská armáda k dispozícii viacero jazdeckých plukov. Ešte pred 18 rokmi počas poľsko-sovietskej vojny veľmi dobre plnili svoj účel a velenie armády, ktoré sa len ťažkopádne prispôsobovalo novým spôsobom vedenia vojny, predpokladalo, že kavaléria poslúži rovnako dobre aj proti Nemcom. Po invázii sa v mnohých prípadoch naozaj osvedčila a útočila výhradne na pechotu. Mýtus o odvážnych, ale zastaraných poľských jazdcoch, ktorí rúbu šabľami do tankov, šírila nemecká i sovietska propaganda.

<a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/video-najdesivejsie-zvuky-druhej-svetovej-vojny/915632.html" target="_blank">VIDEO: Najdesivejšie zvuky druhej svetovej vojny</a>

Na papieri mala poľská armáda 2,5 milióna mužov. Len 600-tisíc však bolo pripravených vzdorovať Nemcom. Vojaci boli združení v siedmich armádach a piatich operačných skupinách. Typická poľská divízia sa počtom rovnala nemeckej, bola však podstatne slabšia po stránke vybavenia. Mala málo protitankových zbraní, kanónov i nákladných vozidiel. Poliaci disponovali 30 aktívnymi a siedmimi záložnými divíziami, 12 jazdeckými brigádami a iba jednou mechanizovanou brigádou.

Vpád na moderný spôsob Najväčšie nemecké zoskupenia tvorili dve armádne skupiny s dovedna piatimi armádami. Nemci nasadili asi 1,8 milióna mužov a proti 180 poľským tankom stálo 2600 nemeckých. Obrovský nepomer bol aj v letectve: 2000 ku 420. Nemci vpadli do Poľska z juhu, severu i západu 1. septembra 1939, pričom z juhu prekročila poľské hranice aj jedna brigáda Slovenského štátu.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/zomrel-posledny-z-muzov-ktori-znicili-nacisticky-jadrovy-program/910670.html" target="_blank">Zomrel posledný z mužov, ktorí zničili nacistický jadrový program</a>

Pred nezadržateľne postupujúcim Wehrmachtom ustupovali poľské jednotky na východ k pevnejšej obrannej línii. V polovici septembra utŕžili porážku v bitke na Bzure, kde bolo zabitých, ranených alebo zajatých dohromady vyše 200-tisíc Poliakov. Obrancovia sa stiahli na juhozápad krajiny, ich koniec bol ale neodvratný.

Dievča plače pri tele svojej sestry, ktorú zabila Luftwaffe Pripravovali sa na obranu takzvaného Rumunského predmostia, územia, ktoré dnes patrí Ukrajine. Popritom čakali na podporu svojich spojencov: Francúzska a Veľkej Británie. Tí síce 3. septembra vyhlásili vojnu Nemecku, Poliaci sa však od nich dočkali len minimálnej podpory.

17. septembra navyše do Poľska vpadla podľa tajného dodatku k paktu Molotov-Ribbentrop z východu Červená armáda. Plány obrancov tak stroskotali. Poľská vláda si uvedomila zbytočnosť bránenia Rumunského predmostia a nariadila okamžitú evakuáciu všetkých jednotiek do neutrálneho Rumunska.

<a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/foto-57-tisic-nemcov-v-moskve-vysledok-operacie-bagration/907628.html" target="_blank">FOTO: 57-tisíc Nemcov v Moskve: Výsledok Operácie Bagration</a>

6. októbra 1939 získali po bitke pri Kocku definitívnu kontrolu nad Poľskom vojská Nemecka a ZSSR. Išlo o koniec takzvanej druhej poľskej republiky, hoci Poľsko nikdy oficiálne nekapitulovalo. Počas invázie zahynulo asi 65-tisíc Poliakov. 420-tisíc skončilo v nemeckom zajatí, 240-tisíc zasa v sovietskom. Približne 120-tisícom sa podarilo ujsť do Rumunska a Maďarska a ďalším 20-tisícom do Litvy a Lotyšska, pričom väčšina z nich sa napokon dostala do Veľkej Británie a Francúzska. Veľký úspech sa podaril poľskému námorníctvu, ktoré úspešne uniklo do Veľkej Británie. Na nemeckej strane bolo približne 16-tisíc mŕtvych.

Žurnalista John Gunther, ktorý inváziu podrobne sledoval, už v decembri 1939 napísal: „Nemecké ťaženie bolo majstrovské. Vojenské dejiny nič podobné nevideli. Napriek chabému poľskému veleniu a vonkajšej pomoci invázia preverila schopnosti nemeckých ozbrojených síl."

Poľsko si rozdelili Nemci a Sovieti. Slovenský štát dostal späť územia na severe krajiny, ktoré Poliaci zabrali v roku 1938. Litva získala mesto Vilnius a jeho okolie.

FOTO: Od vpádu do Poľska uplynie 80 rokov. Ako prebiehal?

Výber pre vás