Leto a jeseň 1940 sa nad Veľkou Britániou nieslo v znamení boja. Luftwaffe a Royal Air Force (RAF) zvádzali vzdušné súboje a civilisti tŕpli v strachu z bômb. Nikdy predtým sa neuskutočnila taká masívna bombardovacia operácia. Rozhodovalo sa o osude druhej svetovej vojny.

Nemci držali v rukách francúzske prístavy len pár desiatok kilometrov od Britských ostrovov. Ak by porazili RAF, invázii cez Lamanšský kanál by nič nestálo v ceste. Stal sa však presný opak. Britskí piloti nielen ustáli nápor, ale vytvorili aj podmienky k porážke nacistického Nemecka.

<a href="https://magazin.centrum.sk/ulety/zidia-ktori-bojovali-v-nacistickej-armade-jeden-z-nich-tykal-hitlerovi/919378.html" target="_blank">Židia, ktorí bojovali v nacistickej armáde: Jeden z nich tykal Hitlerovi</a>

16. júla 1940 dal Adolf Hitler rozkaz k plánovaniu, a v prípade potreby aj vykonaniu invázie na Britské ostrovy. Vzhľadom na silu britskej flotily by však vylodenie Nemcov prichádzalo do úvahy len v prípade, že by získali kontrolu nad nebesami. Tejto časti plánu sa ujal veliteľ Luftwaffe Hermann Göring. Mal zničiť britské letectvo a otvoriť tak cestu invázii, ktorá dostala krycie meno Morský lev.

Letecké sily oboch krajín boli pritom pomerne malé. Briti disponovali 600 stíhačkami, Nemci mali asi 1300 bombardérov a strmhlavých bombardérov, 900 jednomotorvých a 300 dvojmotorových stíhačiek. Vzlietali zo základní, ktoré obklopovali Veľkú Britániu v tvare polmesiaca, Nemci ovládali letiská od Nórska až po francúzsky polostrov Cherbourg.

Luftwaffe však chýbal systematický plán. Niekedy sa snažila vytvoriť blokádu ničením britských prístavov a lodí, inokedy sa zameriavala na útoky na letiská a nezabúdala ani na bombardovanie Londýna a iných priemyselných centier.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/invazia-na-aljasku-ako-japonci-dobyli-cast-usa/916128.html" target="_blank">Invázia na Aljašku: Ako Japonci dobyli časť USA</a>

Briti sa naopak pripravili presne na ten druh boja, o ktorom vedeli, že ich neminie. Mali v tom čase najdokonalejší systém radarovej včasnej výstrahy pred náletmi, takže velenie letectva presne vedelo, odkiaľ prichádza útok a kam poslať pilotov. Išlo o mimoriadne dôležitý faktor vzhľadom na to, že RAF čelilo početnej presile a jeho útoky museli byť presne cielené. A netreba zabúdať ani na stíhačky Supermarine Spitfire, ktorých bolo síce spočiatku málo, ale vo vzduchu sa im nemohlo rovnať žiadne lietadlo.

Nemci tak kvôli radarom prišli nielen o výhodu prekvapenia, ale britské stíhačky Supermarine Spitfire a Hawker Hurricane spôsobovali ich bombardérom ťažké straty. Nemecké stíhačky mohli fungovať ako obrana bombardérov len v obmedzenom režime, pretože mali pomerne krátky dolet.

Spočiatku sa však situácia pre Britov rozhodne nevyvíjala priaznivo. Bombardovanie sa postupne presunulo od pobrežia smerom do vnútrozemia a 8. augusta začala jeho najintenzívnejšia fáza. Z nemeckých základní denne vzlietalo takmer 1500 lietadiel. S takýmito masívnymi náletmi však boli spojené aj citeľné straty.

Počas 8., 11., 12. a 13. augusta prišla Luftwaffe o 145 lietadiel, RAF o 88. Koncom augusta bolo nemecké letectvo pripravené o viac než 600 strojov, Briti ich stratili 260. Stále však boli v nevýhode prichádzali nielen o neoceniteľné stíhačky, ale i skúsených pilotov. Bombardovanie navyše vážne poškodilo sieť radarových staníc.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/postrach-nacistov-ivan-sidorenko-bol-najlepsim-sovietskym-ostrelovacom/911588.html" target="_blank">Postrach nacistov: Ivan Sidorenko bol najlepším sovietskym ostreľovačom</a>

Začiatkom septembra sa Briti rozhodli vyprovokovať Hitlera. Došlo k náletu na Berlín a führer zúril. Vydal rozkaz, aby Luftwaffe presmerovala svoje snaženie z letísk a radarových staníc na Londýn a iné mestá. Aby sa nemecké lietadlá vyhli pozornosti, vydávali sa útočiť výhradne v noci. Civilisti sa tak razom stali ťažko skúšanou skupinou obyvateľstva a hoci v ich radoch spôsobilo značné straty (odhaduje sa asi 40-tisíc mŕtvych), k dosiahnutiu kontroly vzdušného priestoru nad Britániou neboli Nemci o nič bližšie.

3. septembra bol dátum invázie odložený na neurčito a 21. septembra vydal Hitler rozkaz na rozobratie vyloďovacích plavidiel. Britskí piloti zostreľovali nemecké stroje rýchlejšie, než ich Hitler stíhali vyrábať. Veľká Británia prišla o 900 lietadiel, Nemecko o 1700. Zdalo sa, že Bitka o Britániu skončila

Prišla však zima a bombardovanie neustávalo. Vo februári 1941 síce snaha Luftwaffe začala ochabovať, no v marci a apríli došlo k jej oživeniu. A potom zrazu skončila, keďže v priebehu uplynulých mesiacov prišlo Nemecko o ďalších 500 lietadiel. Hitler si uvedomil porážku a Veľká Británia dostala šancu, aby sa stala spojeneckou základňou pre otvorenie západného frontu. Autor: Noel Foto: Public Domain

FOTO: Bitka o Britániu v obrazoch: Konflikt, ktorý zmenil chod vojny

Výber pre vás