Najbližšou pevninou k Bouvetovmu ostrovu je Antarktída vzdialená 1700 kilometrov. Najbližším trvalo osídleným územím je ostrov Tristan da Cunha vzdialený vyše 2200 kilometrov. O tomto ostrovčeku ste už možno počuli, je totiž najodľahlejším obývaným miestom našej planéty.

<a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/projekt-habakkuk-lietadlova-lod-z-ladu-ktora-mala-spasit-spojencov/883261.html" target="_blank" rel="noopener">Projekt Habakkuk: lietadlová loď z ľadu, ktorá mala spasiť Spojencov</a>

Bouvetov ostrov leží medzi južným cípom Afriky a Antarktídou mimo akýchkoľvek lodných trás. Aj pre ostrieľaných námorníkov, ktorí poznajú jeho polohu, je ťažké ho nájsť. Pravdepodobnosť, že záchranný čln zanesú morské prúdy a vetry práve na tento kúsok zeme s rozlohou 49 kilometrov štvorcových (je veľký asi ako Modra, Myjava či Dubnica nad Váhom), je minimálna. A predsa sa práve tu objavilo plavidlo obostreté rúškom tajomstva.

<a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/ako-objavitelia-nasli-titanic-73-rokov-po-jeho-potopeni/881583.html" target="_blank" rel="noopener">Ako objavitelia našli Titanic, 73 rokov po jeho potopení</a>

Pristáť s člnom pri pobreží Bouvetovho ostrova je takmer nemožné. Dá sa to len za ideálnych podmienok, lebo pobrežie neposkytuje takmer žiadne miesto na zakotvenie. Keby sa to stroskotancom aj náhodou podarilo, čakal by ich krutý osud. Pod ľadovcom, ktorý pokrýva väčšinu ostrova, sa nachádza aktívna sopka, nie je tu žiadne jedlo ani zdroj pitnej vody. Nemali by si ani ako roztopiť ľad, keďže tu nerastú stromy.

Práve kvôli polohe vedci predpokladali, že Bouvetov ostrov bude výborným miestom pre vežu na monitorovanie počasia. V roku 1964 dostal teda poručík Allan Crawford rozkaz, aby ostrov preskúmal. Jeho úlohou bolo zmapovať aj nový kus pevniny, ktorý vznikol po sopečnej erupcii v roku 1954. Crawford a jeho tím pristáli s helikoptérou na ostrove a vydali sa na prieskum. V jednej z lagún poručík zakrátko objavil niečo bizarné: záchranný čln.

Crawford neskôr vypovedal, že čln nemal žiadne poznávacie znaky a nebolo možné určiť, z akej lode pochádzal. Nemal motor ani plachty a veslá sa spolu s medenou nádržou a jedným sudom nachádzali na brehu. Drsné podmienky mužom neumožnili dôkladnejší prieskum, zbežná obhliadka okolia člna však Crawfordovi neprezradila nič ďalšie. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa na ostrove pohybovali nejakí ľudia, či tu nebodaj aj zomreli.

<a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/nasla-sa-lod-so-zlatom-za-100-miliard-vrak-chcu-vyzdvihnut-na-jesen/906930.html" target="_blank" rel="noopener">Našla sa loď so zlatom za 100 miliárd? Vrak chcú vyzdvihnúť na jeseň</a>

O dva roky neskôr sa na Bouvetov ostrov vydala ďalšia expedícia, ktorá preskúmala aj už spomínanú lagúnu. Žiadny záchranný čln sa tu však už nenachádzal. Kam sa však mohol podieť? Medzi touto a Crawfordovou výpravou sa na ostrov už žiadni iní ľudia nepozreli. Je možné, že sa potopil, dno lagúny sa však preskúmať nepodarilo.

K vlastníctvu záchranného člna sa nik neprihlásil. Lagúna nebola staršia ako desať rokov, keďže vznikla počas sopečnej činnosti v roku 1954. Časový úsek medzi stroskotaním člna a Crawfordovou expedíciou bol teda pomerne krátky a lodí, ktoré sa v tom čase v širokom okolí ostrova potopili, nebolo veľa. Zdalo sa však, že čln nikomu nechýba.

Celý incident vyvolal množstvo otázok. Čo sa stalo s posádkou člna? Ak sa vydala na breh, prečo plavidlo nevytiahla za sebou a nepoužila ho ako provizórny prístrešok? A prečo sa na brehu nenašli žiadne stopy po ľuďoch? Odpovede sa stále nepodarilo nájsť. Autor: Liam Foto: Shutterstock

FAKTY X: Stroskotaný čln na konci sveta: Kam sa podela jeho posádka?

Výber pre vás