V roku 1978 Talianska národná banka vydala správu o ilegálnych aktivitách Banco Ambrosiano druhej najväčšej súkromnej banky v Taliansku. Zistilo sa, že jej predseda predstavenstva Roberto Calvi nezákonne previedol do zahraničia miliardy lír. V prepočte na dnešnú sumu by išlo o asi 25 miliónov eur. O necelé tri roky neskôr Calviho odsúdili na štvorročný podmienečný trest a pokutu takmer 20 miliónov eur. Klebetilo sa, že bankár sa už vo vyšetrovacej väzbe pokúsil spáchať samovraždu.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/vatikanske-tajne-archivy-ake-tajomstva-skryvaju/867663.html" target="_blank" rel="noopener">Vatikánske tajné archívy: aké tajomstvá skrývajú?</a>

Napriek vyšetrovaniu sa Calvimu podarilo udržať si miesto v Banco Ambrosiano. Súd mu tiež umožnil vyplatiť kauciu a počkať si na verdikt na slobode. Príbuzní teda zaplatili a Calvi sa dostal spoza mreží. Neprešiel ani rok a Banco Ambrosiano skrachovala. Dva týždne pred touto udalosťou však Calvi napísal list samotnému pápežovi Jánovi Pavlovi II. Nie nadarmo sa nazýval Božím bankárom. V liste sa písalo, že krach Banco Ambrosiano môže mať tvrdý dopad aj na samotnú cirkev. Vatikán bol totiž najväčším akcionárom tejto banky. V nasledujúcich dňoch boli odhalené dlhy vo výške 1,5 miliardy eur. Banco Ambrosiano dĺžila peniaze kdekomu, aj mafii.

Calvi uteká do Londýna Päť dní potom, ako kontaktoval pápeža, Calvi zmizol zo svojho rímskeho apartmánu. Vďaka falošnému pasu odletel do Londýna. Týždeň na to Talianska národná banka zbavila Calviho funkcie v Banco Ambrosiano. Jeho 55-ročná asistentka Graziella Corrocherová spísala priznania, v ktorom popisovala, aké škody bankár spáchal na banke a jej zamestnancoch. V ten istý deň, ako našli obesenca pod mostom Blackfriars, zomrela aj Corrocherová. Mala skočiť z piateho poschodia budovy banky. Verdikt vyšetrovateľov? Samovražda.

Tajomná smrť Roberta Calviho 17. júna 1982 Roberto Calvi opustil byt v londýnskej štvrti Chelsea a vydal sa na večeru. Keď dojedol, rozhodol sa prejsť popri severnom brehu Temže. Čo sa stalo potom, to nik s určitosťou nevie. Calviho už nik živého nevidel. 18. júna našli jeho telo visieť z lešenia pod mostom Blackfriars blízko finančného srdca Londýna. Vo vreckách mal tehly a v prepočte 13-tisíc eur v troch rôznych menách. Výsledkom mesiac trvajúceho vyšetrovania bolo vyhlásenie, že Calvi sa zabil sám.

<a href="https://magazin.centrum.sk/ulety/skandalozne-tajomstva-slobodomurarov-patril-medzi-nich-aj-breivik/871131.html" target="_blank" rel="noopener">Škandalózne tajomstvá slobodomurárov: patril medzi nich aj Breivik</a>

Calviho príbuzní však oficiálnemu vyšetrovaniu neverili a najali si súkromných detektívov, ktorí sa prípadu venovali podrobnejšie.

Nové teórie o smrti Božieho bankára Úspech v súkromnom pátraní zaznamenal až detektív Jeff Katz v roku 1991. Ten zistil, že na rukách bankára nebolo ani stopy po tehlovom prachu, hoci vo vreckách mal v čase smrti niekoľko tehál. Bankár mal tiež na krku zranenia, ktoré nemohli byť od lana. Na topánkach mŕtveho sa tiež nenachádzala žiadna hrdza či čiastočky farby z lešenia. Jeho nohy akoby sa lešenia ani nedotkli. Katz tiež zistil, že v deň Calviho smrti bola hladina Temže dostatočne vysoká, aby sa pod most Blackfriars dalo dostať na člne, vytiahnuť mŕtvolu na lešenie, nafingovať samovraždu a opäť odplávať.

Stále nezodpovedanou otázkou bolo aj to, ako mohol šesťdesiatnik s podlomeným zdravím nepozorovane zliezť na lešenie pod rušným mostom. Potom by musel na ťažko dostupné miesto uviazať lano bez toho, aby si ho ktokoľvek všimol. To všetko s tehlami vo vreckách, keďže tie si tam musel dať už dávnejšie a následne si ruky umyť a dostať z nich tehlový prach.

Prípad sa znovu otvára Forenzná správa z roku 2002 označila za príčinu smrti vraždu. Londýnska polícia teda v roku 2003 prípad znovu otvorila a na povrch sa začali dostávať nové fakty.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/existuje-utajeny-spolok-magnatov/798977.html" target="_blank" rel="noopener">Existuje utajený spolok magnátov?</a>

Ukázalo sa že predtým, ako Calvi ušiel z Talianska, očividne sa bál o život. Zákazníkmi Banco Ambrosiano bola okrem iných aj mafia, ktorá využívala Calviho banku pri praní špinavých peňazí a bankár bol integrálnou súčasťou tejto operácie. Hovorilo sa, že práve z týchto peňazí si Calvi ulial milióny, kvôli ktorým začala Talianska národná banka vyšetrovať Banco Ambrosiano.

Vznikali aj teórie o tom, že Calvi ako vysokopostavený bankár mal informácie o korupčných aktivitách politikov či dokonca vatikánskych funkcionárov. Vedel priveľa?

Spojenie s mafiou Calvi mal podľa niektorých tvrdení spreneveriť mafii v prepočte až 50 miliónov eur. Keď Banco Ambrosiano skrachovala, nemal ani najmenšiu šancu zločincom tieto peniaze vrátiť. Je teda možné, že mafia urobila z bankára odstrašujúci príklad. Organizovaný zločin mal o Calviho úteku presné správy. Bankár totiž po príchode do Londýna kontaktoval drogového dílera Sergia Vaccariho a sardínskeho podnikateľa Flavia Carboniho. Oboch požiadala o pomoc a obaja mali kontakty na taliansku mafiu, ktorej mohli donášať. Vaccariho našli o tri mesiace neskôr doma s 15 bodnými ranami v tvári a krku. Vo vreckách mal tehly a v byte bol aj zoznam členov tajného spolku Propaganda Due (P2).

Propaganda Due Calvi bol členom lóže spolku P2. „Propagandisti" sami seba označujú za „frati neri", teda čiernych mníchov. Ak viete po anglicky, možno vám už došlo, že most Blackfriars je v preklade mostom „čiernych mníchov". Propaganda Due je slobodomurárskou lóžou, ktorá bola založená po skončení druhej svetovej vojny. V roku 1976 jej členovia zavrhli slobodomurárske zásady a začali sa venovať drsnejším aktivitám. Ich cieľom bolo napríklad zloženie ultrapravicovej talianskej vlády a pavučiny P2 siahali do najvyšších talianskych kruhov.

<a href="https://magazin.centrum.sk/ulety/beru-len-vyvolenych-najexkluzivnejsie-tajne-spolky/851135.html" target="_blank" rel="noopener">Berú len vyvolených: Najexkluzívnejšie tajné spolky</a>

O spolku sa hovorilo ako o „štáte v štáte". Jeho členmi boli politici, sudcovia, novinári, členovia armády, podnikatelia i bankári. Veľmajstrom P2 bol okrem iných aj Licio Gelli, otvorený podporovateľ fašizmu, a práve on sa usiloval o zloženie ultrapravicovej vlády. Plány mu prekazila úprava talianskej ústavy, konkrétne Článok 18, ktorý zakazoval fungovanie tajných spolkov.

Bola to vražda? Počas vyšetrovania boli vypočutí aj vysokopostavení mafiáni, ktorí hovorili o zapojení P2 do smrti Roberta Calviho. Údajne padli dokonca aj konkrétne mená.

V júli 2003 sa napokon vyšetrovateľom podarilo objasniť spojenie medzi Vatikánom, mafiou a lóžou P2. Vatikán bol najväčším akcionárom Banco Ambrosiano. Mafia bola jedným z kľúčových zákazníkov banky a P2 takisto. Calvi a ľudia, ktorých riadil, prali ich peniaze a starali sa o financovanie mafie i tajného spolku „čistými peniazmi". Je pravdepodobné, že práve mafia a veľmajster Licio Gelli v tichosti spolupracovali a rozhodli sa potrestať Calviho za to, že doviedol banku k bankrotu a pripravil ich o peniaze.

Pred súd v roku 2005 putovalo v súvislosti s vraždou Roberta Calviho päť osôb: Francesco di Carlo, jeho expriateľka Manuela Kleinszigová, obchodník Ernesto Diotallevi, mafiánsky boss Giuseppe Caló a Calviho osobný strážca Silvano Vittor. Veľmajstra Licia Gelliho nikdy oficiálne neobvinili. V roku 2007 piatich obvinených prepustili pre nedostatok dôkazov. Vražda Roberta Calviho je tak dodnes neobjasnená.

FAKTY X: Smrť Roberta Calviho: Zabíjala mafia, Vatikán či tajný spolok?

Výber pre vás