V niektorých sibírskych jazerách sa majú podľa domorodých obyvateľov ukrývať obrovské vodné tvory, ktoré zapríčinili smrť mnohým tunajším lovcom a rybárom. Podľa očitých svedkov ide hlavne o gigantické šťuky, ktoré majú na dĺžku dosahovať až neuveriteľných desať metrov. Môžu takéto šťuky vôbec existovať?

Tajuplná Sibír Desiatky rokov sa po celej Sibíri rozprávajú rôzne príbehy o obrovských ľudožravých šťukách, s ktorými sa domorodci stretli zoči-voči. Niektoré jedince sa im dokonca podarilo aj chytiť. Správy o gigantických šťukách sa dostali až k ruskému etnografovi, historikovi a archeológovi Alexejovi Okladnikovi, ktorý sa tieto legendy rozhodol overiť priamo u obyvateľov v rôznych častiach Sibíri. V nehostinných oblastiach Sibíri strávil s miestnymi obyvateľmi niekoľko rokov, a tak si mohol legendy o gigantických vodných tvoroch overiť u viacerých sibírskych kmeňov. Zdokumentované svedectvá po jeho návrate vedcov na celom svete šokovali, a väčšina z nich ani neuverila, že niečo podobné tam môže v jazerách žiť.

Neuveriteľné príbehy domorodcov Alexej Okladnikov zomrel síce už v roku 1981, no jeho cestovateľské zážitky po Sibíri sú ešte aj dnes predmetom viacerých odborných diskusií. Počas svojho putovania zaznamenal mnohé neuveriteľné príbehy miestnych obyvateľov, ktoré by podľa neho mohli byť skutočne pravdivé. Okladnikov všetky príbehy počul rozprávať z úst ľudí, ktorí boli priamymi svedkami týchto udalostí.

Jeden z príbehov mu hovoril starý muž, ktorý prišiel o svojho syna počas lovu na jelene. Lov neprebiehal podľa ich predstáv, a dlho sa im nedarilo natrafiť na jeleniu zver. Po niekoľkých hodinách si všimli menšie stádo na protiľahlom brehu jazera. Syn sa preto na loďke, ktorou sa počas lovu presúvali, rozhodol ísť sám k druhému brehu jazera. Tam sa mu jedného z jeleňov podarilo zastreliť. Korisť si naložil na loďku, a plavil sa naspäť k otcovi. Stala sa však neuveriteľná vec, v strede jazera sa z ničoho nič vynorila obrovská rybia hlava, ktorá schmatla jeleňa aj s mužom, a zmizla s nimi v hlbinách jazera. Otec tak prišiel o svojho syna, no rozhodol sa, že rybu, ktorá spôsobila smrť jeho synovi, sa pokúsi chytiť.

O niekoľko dní pripravil na vodného obrovského dravca pascu. Do loďky, ktorú predtým uviazal pevným lanom, naložil čerstvo zastreleného jeleňa. Potom loďku s jeleňom pustil na jazero, a čakal či sa obrovská ryba ukáže. O pár hodín sa skutočne aj ukázala, a muž loďku s jeleňom začal rýchlo ťahať k brehu. Obrovská ryba však nechcela o ľahkú korisť prísť, a tak prenasledovala loďku. Dostala sa však do plytkej vody, kde uviazla v riedkom bahne. Starý muž sa potom na obrovskú rybu vrhol, a začal do nej búšiť sekerou. Rybu sa mu napokon podarilo usmrtiť. Zistil, že to je obrovská šťuka, ktorú potom aj rozrezal, a v jej útrobách našiel lebku i kosti svojho syna. Okladnikov tomuto príbehu zo začiatku ani neuveril, no niečo podobné zažili aj obyvatelia iného niekoľko stoviek vzdialeného kmeňa.

Obyvatelia tejto sibírskej osady - Selkupovia mali ešte v živej pamäti tragédiu, ktorá sa tam mala odohrať pre niekoľkými rokmi. V letných mesiacoch sa v miestnom jazere kúpali tri päťročné deti, to sa im však stalo osudným. Nejaký obrovský vodný dravec ich vo vode chytil, a stiahol pod hladinu. Obyvatelia dediny sa preto rozhodli deti pomstiť, a na špeciálne zostrojenú plť naložili čerstvo zabité svine. Plť, ktorú uviazali na pevné lano, potom pustili do stredu jazera, a čakali, či sa vodný dravec ukáže. Krv zo svíň, ktorá stekala do jazera o nejaký čas skutočne prilákala aj dravca, ktorý zapríčinil smrť troch detí. Plť však bola zostrojená tak, že keď sa obrovská šťuka zahryzla do mŕtvych prasiat, zakliesnila sa do pripevnených zahnutých rohov na plti, ktoré boli niečo ako veľké rybárske háky. Dedinčania potom plť aj s obrovskou šťukou pritiahli až na breh, kde ju sekerami zabili. V oboch prípadoch mali tieto šťuky na dĺžku okolo desať metrov. Podobných neuveriteľných príbehov zhromaždil Alexej Okladnikov niekoľko desiatok.

Existujú gigantické šťuky? Zdokumentované príbehy Alexeja Okladnikova boli aj pre vedcov neuveriteľné, no potvrdzovali už predtým zozbierané informácie iných etnografov - Vladislava Kulemzina a Nadeždy Lukinovej. Obaja sa na Sibíri stretli s podobnými príbehmi, a priniesli dokonca aj dôkazy v podobe veľkých zubov, ktoré ako sa ukázalo patrili obrovskej šťuke. Miestni rybári z Jakutska mali z týchto zubov urobené háky, na ktorých sušili svoje oblečenie. Rybári z rôznych častí Sibíri svorne tvrdia, že niektoré obrovské šťuky môžu mať až okolo sto rokov, keďže o nich vedeli aj ich predkovia. Ak by to tak naozaj bolo, aj biológovia sa zhodujú v tom, že takto staré šťuky mohli narásť aj do nepredstaviteľnej dĺžky desať metrov. Šťuka totiž rastie po celý svoj život, a jej rast aj keď sa v dospelom veku spomalí, nikdy neprestane. Môžu byť teda príbehy o desaťmetrových sibírskych šťukách naozaj pravdivé?<!-- removed:

FAKTY X: Ľudožravé šťuky zo Sibíri

Výber pre vás