Ranavalona I. vládla Madagaskaru v rokoch 1828 až 1861. Narodila sa v roku 1778 do bežnej rodiny a nezdalo sa, že by niekedy mohla byť inou než bežnou ženou. Jej otec však započul konverzáciu mužov, ktorý sa zhovárali o atentáte na kráľa. Ihneď utekal panovníka varovať a ten sa mu oplatil. Ranavalone ponúkol sobáš so svojím synom Radamom, korunným princom a dedičom trónu. <a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/sialeni-panovnici-ktori-mali-v-rukach-osudy-ludi/894491.html" target="_blank" rel="noopener">Šialení panovníci, ktorí mali v rukách osudy ľudí</a> V roku 1810 Radama nastúpil na trón, netešil sa však šťastnému manželstvu a Ranavalona mu nikdy neporodila dediča. Potom, ako sa chopil moci, začal likvidovať svojich skutočných i domnelých oponentov a Ranavalonu znepokojovalo, že medzi zabitými sú aj členovia jej rodiny. To ešte rozšírilo zívajúcu priepasť medzi manželmi. Keď v roku 1828 Radama zomrel, podľa práva mal na trón usadnúť Rakotobe, vzdelaný syn jeho najstaršej sestry. Ranavalona sa však nedala zaskočiť. Už niekoľko rokov pred manželovou smrťou plánovala prevrat. Ten napokon s pomocou niekoľkých vplyvných členov kráľovského dvora uskutočnila tak šikovne, že narazila len na malý odpor. Kráľovná sa mohla chopiť moci. <a href="https://magazin.centrum.sk/biznis/bizarne-zbierky-diktatorov-co-zbierali-mocni-tohto-sveta/866219.html" target="_blank" rel="noopener">Bizarné zbierky diktátorov: čo zbierali mocní tohto sveta?</a> Už pri svojej korunovačnej slávnosti dala jasne najavo, ako bude jej vláda vyzerať. „Nikdy nepovedzte, že som len žena a nemôžem vládnuť rozľahlej ríši. Budem totiž vládnuť pre dobro svojho ľudu a slávu svojho mena. Nebudem uctievať iných bohov než tých, ktorých ctili moji predkovia. Oceán bude hranicou môjho panstva a neustúpim cudzincom ani piaď zeme," povedala Ranavalona I. v príhovore

Takmer ihneď po korunovácii začali čistky. Podobne ako jej zosnulý manžel, aj ona tvrdo poľovala na nepriateľov, nech už boli ozajstní, alebo vymyslení. Kráľovnini kati systematicky chytali členov rodiny bývalého kráľa a popravovali ich. Z Ranavaloninej strany išlo aj o pomstu za to, ako sa kedysi Radama zachoval k jej rodine. Ranavalona I. dala už vo svojom prvom príhovore jasne najavo svoj vzťah k cudzincom. Ako vravela, tak konala. S tvrdením, že nenechá votrelcov vyvracať základy starobylého systému, prikázala likvidáciu kresťanských misionárov. Tí na Madagaskar prichádzali už niekoľko desaťročí a obracali na kresťanstvo čoraz viac ostrovanov. <a href="https://magazin.centrum.sk/zdravie/diktatori-a-ich-zavislosti-cim-boli-posadnuti/856947.html" target="_blank" rel="noopener">Diktátori a ich závislosti: čím boli posadnutí?</a> V roku 1835 úplne zakázala vyznávanie kresťanstva. U kráľovnej sa začala prejavovať paranoja. Mala panický strach z intervencie Francúzov a Britov a prikazovala popraviť každého, kto by s nimi sympatizoval. V podstate si však nik na ostrove nemohol byť istý bezpečím. Ľudia zažívali brutalitu panovníčky na vlastnej koži za najmenšie prehrešky. Tresty boli mimoriadne kruté. Odsúdeného napríklad mohli obesiť nad strmé útesy, zatiaľ čo jeho rodina sa musela prizerať. Trvalo aj celé dni, kým sa mŕtvola vyšmykla zo slučky a spadla do hĺbky. Tisíce ľudí sa stali obeťami varenia, pálenia a následného pochovania zaživa. Francúzskych vojakov, ktorí sa pokúsili o výsadok na Madagaskare, nechala Ranavalona sťať a ich hlavy naraziť na koly pri pobreží, aby tak odradila ich krajanov od pokusov dobyť ostrov. V snahe maximalizovať vlastnú bezpečnosť neváhala nechať otráviť tých, ktorí predstavovali aj to najmenšie riziko. No a v rámci stavebných projektov sa vo veľkom využívala nútená práca, pri ktorej sa nehľadelo na to, koľko robotníkov zaplatí životmi. Autor: Noel Foto: Public Domain

Za 33 rokov vlády kráľovnej Ranavalony I. zomrelo odhadom 50 až 75 percent obyvateľov Madagaskaru či už v dôsledku vojen, chorôb alebo panovníčkinho systému výkonu spravodlivosti. Jej vláde sa pripisuje 2,5 milióna mŕtvych, teda asi toľko, koľko mal na svedomí kambodžský diktátor Pol Pot. Jeho meno však pozná väčšina ľudí, zatiaľ čo najvražednejšia žena v dejinách úspešne uniká pozornosti aj vyše 150 rokov po svojej smrti.

FAKTY X: Caligula v sukni: Najvražednejšia žena v dejinách uniká pozornosti

Výber pre vás