Ľudia sú už dlho fascinovaní schopnosťou jašterice odhodiť a znovu si dať dorásť vlastný chvost. Vedci z Arizona State University teraz identifikovali gény, ktoré vyvolávajú rast nových tkanív, keď malý plaz obetuje svoju ozdobu, aby unikol predátorovi.

Zelená americká jašterica Anolis carolinensis ich má minimálne 326! Jašterice majú v podstate takú istú génovú základňu ako ľudia,“ povedal vedúci tímu výskumníkov, profesor Kenro Kusumi. „Sú to človeku najbližšie zvieratá, ktoré si dokážu regenerovať celé končatiny.“ Konkurenčný tím vedcov z University College London (UCL) zasa identifikoval biologické dráhy, nazvané EKR (Extracelulárne signálne regulované kinázy), ktoré musia byť neustále aktívne, aby sa jašteričie bunky regenerovali.

Tento proces u iných zvierat v plne aktívnej forme neexistuje. Je však možné donútiť bunky, aby získali väčší potenciál pre preprogramovanie a regeneráciu. Prostredníctvom spomínaných biologických dráh proteíny komunikujú signály z povrchu bunky do jadra, obsahujúceho genetický materiál. Tieto signály pozitívne ovplyvnia kmeňové bunky v mnohých tkanivách, vrátane mozgu, vlasových folikul a krvných ciev. Ale ako sa zistilo, iba jašterice majú jedinečnú telesnú štruktúru umožňujúcu rast tkanív, ktorá je obsiahnutá najmä v ich chvoste.

Regenerácia však nie je okamžitý proces. V skutočnosti potrebuje jašterica vyše 60 dní na obnovu funkčného chvosta. >Hoci ľudia majú obmedzené regeneračné schopnosti, iné, nižšie organizmy sú schopné regenerovať celý bohatý repertoár zložitých štruktúr, vrátane častí srdca, očí, miechy, chvosta. Jašterice však nie sú jediné stavovce, schopné regenerovať celú končatinu. Rad ďalších zvierat, vrátane mlokov, žubrienok a rýb si tiež môže dať dorásť chvosty, niekedy aj celé končatiny. Dočkáme sa toho aj u človeka?

Dorastie nám noha ako jašteričke chvost?

Výber pre vás