9. decembra 1941 prišli Američania v Pearl Harbore o 188 lietadiel, štyri bojové lode a 2403 ľudí. USA ostali v šoku, v oknách domov viseli čierne závesy, morálka bola na dne. Japonci zabrali Filipíny, ostrov Guam a ďalšie územia. Americká vláda potrebovala dať občanom najavo, že boj ani zďaleka nie je prehratý, ba práve naopak. Zrodila sa tak myšlienka na takzvaný Doolittlov nálet.

Doolittle a jeho posádka: zľava poručík a navigátor Henry Potter, pilot James Doolittle, bombometčík Fred Braemer, kopilot Richard Cole a strelec Paul Leonard Už pár dní po útoku na Pearl Harbor žiadal prezident Roosevelt generálov, aby zaútočili na japonskú pôdu. Najvhodnejším pre túto úlohu sa zdal byť skúsený pilot plukovník James Doolittle. Muž, ktorý vyštudoval letecké inžinierstvo a získal doktorát na MIT bol skutočne tým najpovolanejším. Musel totiž vyhútať, ako ťažké bombardéry doletia až k samotnému Japonsku, keďže ich dolet bol pomerne krátky.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/trummerfrauen-zeny-ktore-pomohli-postavit-nemecko/917976.html" target="_blank">Trümmerfrauen: Ženy, ktoré pomohli postaviť Nemecko</a>

Američania si za cieľ náletu vybrali priemyselné. Chceli spôsobiť škody nielen na majetku, ale zasadiť aj psychologickú ranu. Tiež chceli dosiahnuť, aby Japonci stiahli časť síl z okupovaných území na obranu vlastnej krajiny. No a v neposlednom rade plánovali aj pozdvihnutie morálky amerických občanov, ktorých útok na Pearl Harbor psychicky nalomil.

Aby splnil úlohu, potreboval Doolittle bombardéry schopné vzlietnuť z paluby lietadlovej lode. Voľba padla na stroje B-25 Mitchell, ktoré mali len päťčlenné posádky. Išlo o lietadlá s pomerne dlhým doletom, Doolittle ich však nariadil maximálne zoštíhliť a na miesto nepotrebného vybavenia naložiť prídavné nádrže s palivom.

Napokon sa podarilo dosiahnuť, že bombardéry dokázali vzlietnuť z lietadlovej lode a doletieť až k cieľom. Kde však mohli pristáť? S určitosťou by sa nedokázali vrátiť na palubu USS Hornet, a tak sa rozhodlo, že budú pokračovať smerom na východ do Číny. Tá dovoľovala Američanom využívať svoje pobrežné letiská.

Výcvik Z USS Hornet malo vzlietnuť 16 lietadiel a k členom posádok patril aj samotný plukovník Doolittle. Cvičili na Floride a učili sa najmä to, ako zdvihnúť stroj do vzduchu na vzletovej palube dlhej len sto metrov. Taktiež trénovali nočné nálety a navigovanie s minimálnymi znalosťami o teréne.

<a href="https://magazin.centrum.sk/ulety/najlepsi-ostrelovac-wehrmachtu-cervenu-armadu-terorizoval-mladik-z-rakuska/916632.html" target="_blank">Najlepší ostreľovač Wehrmachtu: Červenú armádu terorizoval mladík z Rakúska</a>

Nálet 18. apríla 1942 sa USS Hornet dostal tak blízko k Japonsku, ako len mohol. O 9:19 ráno už bolo všetkých 16 lietadiel vo vzduchu a približne o šesť hodín neskôr sa dostali do vzdušného priestoru nad Japonskom. Stretli sa s minimálnym odporom a všetkých 16 lietadiel pomerne úspešne zhodilo bomby. Napokon zasiahli desať vojenských cieľov v Tokiu, dva v Jokohame a po jednom v ďalších troch mestách. Zasiahli okrem iného aj školy a domy civilistov.

Japonci boli rovnako zaskočení ako Američania v Pearl Harbore. V dôsledku bombardovania zomrelo 87 ľudí, niekoľkí z nich zaživa zhoreli vo vlastných príbytkoch. Ďalších 151 sa zranilo. Bomby zničili 112 budov a ďalších 53 vážne poškodili. „Je nemožné bombardovať vojenské ciele bez toho, aby ste zasiahli aj tie civilné," vyjadril sa neskôr Doolittle.

<a href="https://magazin.centrum.sk/ulety/gelia-raubalova-jedina-zena-ktoru-hitler-skutocne-miloval/899650.html" target="_blank">Geli Raubalová: Jediná žena, ktorú Hitler skutočne miloval</a>

Útek Všetkých 16 bombardérov smerovalo do Číny, jeden však núdzovo pristál v ZSSR. Sovietsky zväz nechcel mať s náletom nič spoločné, vo vzťahu k Japonsku ostával neutrálny. Sovieti uväznili posádku lietadla a na slobodu sa dostala až v roku 1943, keď podplatila pašeráka, ktorý ju dostal do Iránu.

Zvyšných 75 mužov v 15 lietadlách pristálo v Číne, aj keď „pristálo" je možno prisilné slovo. Išlo o kombináciu havárie a pristátia, pričom traja muži zahynuli. Ďalších ôsmich zajali Japonci: jeden z nich zomrel v dôsledku choroby, ďalších troch popravili. Zvyšným sa však s pomocou Číňanov podarilo ujsť a dostať sa späť na spojenecké teritórium. Prežil aj sám Doolittle, ktorému udelili Medailu cti.

Z taktického ani strategického hľadiska nebol Doolittlov nálet nijak dôležitý. Nespôsobil vážne škody, ale vyslal signál nielen Japoncom, ale i Američanom. A najväčšiu cenu zaň zaplatili Číňania. Za pomoc Američanom spustili Japonci doslova vypaľovaciu kampaň a v priebehu júna zdevastovali asi 30-tisíc kilometrov štvorcových územia Číny. Pálili dediny a mestá, zabíjali ľudí, ničili úrodu, vraždili dobytok. Žiadna žena vo veku 10 až 65 rokov sa nevyhla znásilneniu. Len v meste Nančeng malo zomrieť 50-tisíc ľudí. Za pomoc zaplatila Čína naozaj vysokú cenu.

Doolittlov nálet: Americká odplata za Pearl Harbor

Výber pre vás