Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Na prvý pohľad sa zdá, že Bosna a Hercegovina je vnútrozemskou krajinou, no nie je to tak. Má však len 20 kilometrov dlhé pobrežie a po Monaku je štátom s druhým najkratším pobrežím na Zemi. Dokonca aj štátiky ako Tuvalu či Nauru majú dlhšie pobrežie než Bosna a Hercegovina.

20 kilometrov bosnianskeho pobrežia sa sústredí okolo mestečka Neum, kde žije len asi tritisíc ľudí a aj tí sú prevažne chorvátskej národnosti. Neum žije najmä z turizmu a je tu množstvo dovolenkových rezortov. Južne od neho opäť začína Chorvátsko a v tejto jeho časti sa nachádza napríklad Dubrovník.

Ako vlastne došlo k tomu, že Chorvátsko získalo také dlhé pobrežie? Odpoveď na túto otázku leží ešte v časoch, keď bol Dubrovník samostatným štátom. O Dalmáciu totiž stáročia bojovala Benátska republika s Osmanskou ríšou. A zatiaľ čo väčšinu Dalmácie dlho ovládali Benátčania, Dubrovník bol od 14. storočia samostatným mestským štátom a neskôr sa stal vazalom Osmanskej ríše.

Koncom 17. storočia vypukla takzvaná Veľká turecká vojna medzi Osmanmi a spojencami v podobe Svätej ríše rímskej, Ruska, Benátskej republiky, Španielska, Poľsko-litovskej únie a ďalších. Dubrovník sa ocitol uprostred konfliktu, s ktorým nechcel nič mať. Bál sa, že ho napadnú spojenci, a tak jeho predstavitelia urobili zaujímavý ťah.

Aby zabránili útoku spojencov zo severu, darovali Osmanom kus územia okolo Neumu. Osmani sem preto poslali silnú vojenskú posádku, aby územie chránila. Táto taktika fungovala a hoci Osmanská ríša prišla o veľkú časť území, to okolo Neumu jej ostalo a Dubrovník ostal v bezpečí. Zdolali ho až Napoleonove vojská v roku 1806.

Bosna ostala v rukách Osmanov do roku 1878, potom pripadla Rakúsko-Uhorsku a po prvej svetovej vojne vzniklo Juhoslovanské kráľovstvo. Koncom 20. storočia sa Juhoslávia rozpadla po krvavej občianskej vojne na viacero štátov a Bosne a Hercegovine ostal len kúsok pobrežia okolo Neumu.

Dubrovník sa tak stal chorvátskou exklávou, čo robilo vrásky na čelách najmä turistom, ktorí sa sem chceli pozrieť. Dvakrát museli prekročiť hranice a výlet do Dubrovníku bol tak časovo náročný. To už je ale minulosťou. Most Pelješac v júli 2022 spojil chorvátsku pevninu s polostrovom Pelješac a neumský koridor je tak možné pohodlne obísť.

Chorvátsko a jeho zvláštne hranice: Ako vzalo Bosne pobrežie?

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Chorvátsko a jeho zvláštne hranice: Ako vzalo Bosne pobrežie?

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Grónsko je najväčším ostrovom sveta, čo o ňom viete? (KVÍZ)

FOTO Fantastické divy prírody, ktoré musíte spoznať

FOTO Len pre odvážnych: Spoznajte krásne miesta pod hladinou

FOTO Najfantastickejšie pláže sveta: Spoznajte ich s nami

KVÍZ o najväčšom z oceánov: Čo (ne)viete o Pacifiku?

FOTO 30 krásnych miest, ktoré ostávajú v tieni známych susedov

Výber pre vás