Pred príchodom človeka pokrýval väčšinu severovýchodnej Európy prales rozliehajúci sa na ploche desiatok tisíc kilometrov štvorcových. Veľa z neho neostalo, v Karpatoch však nájdeme miesta, ktoré ľudskej činnosti nepodľahli. Pralesy nájdeme aj na Slovensku, ten najstarší v Európe však leží u severne od nášho územia. Bialowieza sa totiž rozprestiera na hraniciach Poľska a Bieloruska.

Foto: <a href="https://www.flickr.com/photos/42244964@N03/4663843601/" target="_blank">Flickr/Frank Vassen</a> Bialowieza má rozlohu 1500 kilometrov štvorcových a je domovom obrovských smrekov, dubov a jaseňov, ako aj približne 20-tisíc živočíšnych druhov. Žije tu aj najťažšie európske suchozemské zviera: zubor. Toho v minulom storočí takmer vyhubili, v súčasnosti však zažíva svoj návrat.

<a href="http://magazin.atlas.sk/spektrum/foto-aj-obycajne-stromy-sa-mozu-stat-umeleckym-dielom/863181.html" target="_blank">FOTO: Keď sa obyčajné stromy stanú umelckými dielami </a> Poľovačky v Bialowiezi oficiálne začali v 14 storočí s príchodom loveckých licencií, rozkvet zažili o storočie neskôr za vlády kráľa Vladislava II., ktorý sem dokonca sám chodieval na lov. Uprostred lesa si nechal postaviť drevený zrub natretý nabielo, podľa ktorého dostal les svoj názov. Keď sa v 15. storočí Bialowieza stala majetkom kráľa Žigmunda I. Starého, vydal dekrét, ktorý komukoľvek zakazoval v lese loviť. Až do 17. storočia tak prežívala v pokoji, v tom čase však v jej okolí začali vyrastať banské osady, ktoré profitovali z nálezísk železnej rudy.

Foto: <a href="https://www.flickr.com/photos/42244964@N03/4664010761/" target="_blank">Flickr/Frank Vassen</a> Koncom 18. storočia les opäť zmenil majiteľa. Stal sa ním ruský cár Pavol I., ktorý zrušil Žigmundov dekrét a stiahol z Bialowieze ochranu. Lov zubrov sa opäť naplno rozbehol a ich populácia klesla v priebehu 15 rokov z 500 kusov na 200.

<a href="http://magazin.atlas.sk/ulety/nechutna-zabava-mazoretka-lovi-v-afrike-ohrozene-zvierata/845015.html" target="_blank">Nechutná zábava: mažoretka loví v Afrike ohrozené zvieratá</a>

Prales sa tak zmenil z rezervácie na poľovný revír. Výsostné právo loviť na jeho území si začiatkom 20. storočia uzurpovali ruskí cári, zabíjanie zvierat však neprestalo ani po Veľkej októbrovej revolúcii. Posledného zubra žijúceho v európskej divočine zastrelili v roku 1921.

Práve v tom roku sa po ukončení poľsko-ruskej vojny stala Bialowieza opäť rezerváciou. V roku 1929 poľská vláda kúpila od zoologických záhrad štyroch zubrov a vypustila ich práve v tomto pralese. Koncom ďalšej dekády už ich počet stúpol na 16.

Foto: <a href="https://www.flickr.com/photos/polandmfa/32897643995/" target="_blank">Flickr/Ministry of Foreign Affairs</a> Potom prišla druhá svetová vojna. Etnické čistky sa stali dôvodom, prečo v hustom lese hľadali útočisko poľskí utečenci aj sovietski partizáni. Hroby ľudí, ktorí padli v prestrelkách s jednotkami SS, sú viditeľné dodnes.

Po vojne si Bialowiezu rozdelilo Poľsko a Sovietmi okupované Bielorusko. V roku 1992 sa po rozpade ZSSR stal prales súčasťou svetového kultúrneho dedičstva a v súčasnosti sa oň starajú obe krajiny.

Bialowieza: najstarší európsky prales, kde stále žijú zubry

Výber pre vás