Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Sputnik 1 vypustili 4. októbra 1957 a stal sa prvou umelou družicou Zeme. Začal sa tak vesmírny vek. Tento malý kovový satelit s hmotnosťou približne 83 kilogramov vysielal signály na frekvenciách, ktoré mohli zachytiť aj amatérske prijímače po celom svete.

Sputnik 1 obletel Zem rýchlosťou takmer 29-tisíc kilometrov za hodinu a jeho signál bol počuť počas troch týždňov, kým sa mu nevybila batéria. Úspešné vypustenie Sputniku znamenalo pre Sovietsky zväz obrovský úspech, ktorý urýchlil vývoj vesmírnych programov po celom svete.

Sputnik 2 sa do vesmíru dostal len mesiac po prvom Sputniku a stal sa priekopníkom v testovaní pobytu živých tvorov vo vesmíre. Na jeho palube totiž bola Laika. Fena mala pomôcť vedcom pochopiť, ako môže organizmus reagovať na extrémne podmienky vesmírneho letu.

Hoci Laika misiu neprežila, jej let poskytol dôležité údaje o životných podmienkach a umožnil ďalší pokrok pri plánovaní vesmírnych letov s ľudskou posádkou.

12. apríla 1961 sa Jurij Gagarin stal prvým človekom vo vesmíre. Misia trvala 108 minút. Tento úspech ukázal, že človek môže prežiť let do vesmíru a bezpečne sa vrátiť späť na Zem. Gagarin sa stal medzinárodnou osobnosťou a hrdinom, ktorý otvoril vo vesmírnom výskume nové obzory. Jeho let znamenal prelom vo vesmírnych pretekoch medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi a stal sa symbolom technologického pokroku.

Vostok 6 a Valentina Tereškovová (1963)

V roku 1963 sa Valentina Tereškovová stala prvou ženou vo vesmíre. Počas letu, ktorý trval necelé tri dni, Tereškovová obletela Zem 48-krát a poskytla informácie o vplyve vesmírneho letu na ženské telo. Misia Valentina Tereškovovej bola významným krokom, pretože ukázala, že ženy sú rovnako schopné zvládnuť náročné podmienky letu Jej let posilnil myšlienku rovnosti v oblasti vedy a techniky a bol inšpiráciou pre ďalšie generácie.

Luna 9 bola prvou misiou, ktorá úspešne pristála na povrchu Mesiaca a vyslala odtiaľ snímky. Sovieti vypustili sondu 31. januára 1966 a po pristátí na Mesiaci 3. februára dokázala Luna 9 vysielať panoramatické zábery povrchu. Táto misia bola prelomová, pretože Luna 9 dokázala, že je možné dosiahnuť bezpečné pristátie na inom nebeskom telese. Okrem toho poskytla dôležité informácie o pevnosti mesačného povrchu a o prostredí na Mesiaci, čím pripravila cestu pre ďalšie mesačné misie.

Vesmírne prvenstvá ZSSR: Ako Sovieti dobýjali vesmír?

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Vesmírne prvenstvá ZSSR: Ako Sovieti dobýjali vesmír?

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Koľko ľudí stálo na Mesiaci? Počet je menší, než tipujete

Koľko planét je vo vesmíre? Odhad vedcov je obrovský

FAKTY X: Pozoruhodné náznaky toho, že vesmír môže byť živá bytosť

Výber pre vás