Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Mayská civilizácia (Stredná Amerika, cca 2000 pred Kristom – 1500)

Mayská civilizácia patrila medzi najvýznamnejšie kultúry starovekej Ameriky. Obyvatelia tejto civilizácie vybudovali veľkolepé mestá, ako Tikal, Palenque či Chichén Itzá, ktoré dodnes fascinujú archeológov svojou architektúrou a astronomickou presnosťou. Používali jeden z najzložitejších písomných systémov v Novom svete, zaznamenávali historické udalosti na kamenné stély a vytvorili pokročilý kalendár.

Mayovia boli vynikajúci astronómovia, matematici a poľnohospodári. Dokázali vybudovať rozsiahle zavlažovacie systémy a pestovať plodiny aj v nehostinných podmienkach. Napriek tomu ich mestá okolo roku 900 začali upadať a mnohé boli postupne opustené. Vedci sa domnievajú, že za ich zánik mohli dlhodobé suchá, vyčerpanie prírodných zdrojov alebo sociálne nepokoje. Aj keď veľká časť mayskej civilizácie zmizla, jej potomkovia stále žijú v Mexiku, Guatemale a Belize a udržiavajú tradície predkov.

Cahokia v dnešnom štáte Illinois bola najväčším predkolumbovským mestom na sever od Mexika. V čase svojej najväčšej slávy okolo roku 1200 tu žilo až 40-tisícľ obyvateľov. Dominantu mesta tvorili mohutné hlinené pyramídy, z ktorých najväčšia – Monks Mound – bola vyššia než niektoré európske katedrály.

Obyvatelia Cahokie viedli rozsiahly obchodný systém a praktizovali zložité náboženské rituály. Ich spoločnosť však začala upadať v 14. storočí. Príčinou mohla byť zmena klímy, vyčerpanie zdrojov alebo epidémie zavlečené obchodom s inými kultúrami. Do príchodu Európanov Cahokia úplne zmizla a pôvodní obyvatelia ju opustili.

Anasaziovia (Severná Amerika, cca 100 – 1300)

Anasaziovia obývali oblasti dnešného amerického juhozápadu a patrili medzi najvýznamnejšie pôvodné kultúry Severnej Ameriky. Budovali rozsiahle osady, z ktorých najznámejšie sú skalné obydlia v Mesa Verde a Chaco Canyon. Tieto stavby poskytovali ochranu pred nepriateľmi aj nepriaznivým počasím.

Ich civilizácia dosiahla vrchol medzi 11. a 13. storočím, keď vybudovali rozsiahlu sieť obchodných ciest a rozvinuté poľnohospodárstvo. Napriek tomu okolo roku 1300 všetky väčšie sídla náhle opustili. Príčinou mohla byť dlhodobá sucha, vyčerpanie prírodných zdrojov alebo vnútorné nepokoje. Anasaziovia sa postupne rozptýlili medzi iné indiánske kmene, no ich dedičstvo pretrvalo v kultúre indiánov z Pueblo spoločenstiev.

Minojská civilizácia (Kréta, cca 3000 – 1100 pred Kristom)

Minojčania boli jednou z prvých vyspelých civilizácií Európy. Na ostrove Kréta vybudovali komplexné mestské centrá s rozvinutým obchodom, remeslami a lodnou dopravou. Ich hlavné sídlo, palác Knóssos, bolo výnimočne rozľahlé a malo viac ako tisíc miestností. Používali písmo známe ako lineárne písmo A, ktoré sa doteraz nepodarilo úplne rozlúštiť. Minojská kultúra vynikala v umení, keramike a námornom obchode.

Jej pád spôsobili pravdepodobne prírodné katastrofy. Výbuch sopky Théra na ostrove Santorini spôsobil rozsiahle cunami, ktoré zasiahlo pobrežie Kréty a zničilo prístavy aj úrodnú pôdu. Osídlenie na ostrove postupne slablo a nakoniec ho ovládli Mykénčania z pevninského Grécka. Minojská civilizácia sa vytratila, no jej vplyv pretrval v neskorších gréckych kultúrach.

Chimuovia vytvorili na pobreží dnešného Peru jednu z najväčších civilizácií pred príchodom Inkov. Ich hlavné mesto Chan Chan bolo najväčším hlineným mestom na svete a patrilo medzi architektonické zázraky svojej doby. Chimuovia vybudovali komplikované zavlažovacie systémy, ktoré im umožnili premeniť vyprahnuté pobrežné oblasti na úrodné polia.

Chimuovia viedli rozsiahly obchod a boli známi svojimi zručnými remeselníkmi, ktorí vyrábali nádherné zlaté a strieborné šperky. Ich civilizácia však skončila okolo roku 1470, keď ich dobyli Inkovia. Aj keď sa Chimuovia pokúsili o odboj, ich ríša sa už nikdy nespamätala. Mnoho ich umeleckých diel sa však zachovalo a dodnes svedčí o ich vysokej úrovni remeselnej výroby.

Kráľovstvo Nabatejcov (Petra, cca 400 pred Kristom – 106)

Nabatejci boli tajomným národom, ktorý vytvoril jedno z najkrajších starovekých miest – Petru v dnešnom Jordánsku. Vytesali svoje chrámy a paláce priamo do ružových pieskovcových skál, čím vytvorili jedinečný architektonický skvost. Ich hlavné mesto bolo dôležitým obchodným centrom, kde sa križovali obchodné cesty spájajúce Arabský polostrov s Rímom a Indiou.

Nabatejci boli majstrami v hospodárení s vodou. Vytvorili rozsiahly systém nádrží a akvaduktov, vďaka čomu dokázali prežiť v drsnom púštnom prostredí. Ich civilizácia však postupne oslabila po tom, čo sa stali súčasťou Rímskej ríše. Keď obchodné cesty stratili na význame, Petra upadla do zabudnutia a až v 19. storočí ju znovu objavili európski cestovatelia.

Göbekli Tepe (Turecko, cca 9600 pred Kristom)

Göbekli Tepe patrí medzi najväčšie archeologické záhady sveta. Tento chrámový komplex je starší ako egyptské pyramídy či Stonehenge, čo naznačuje, že už pred 12-tisíc rokmi ľudia budovali sofistikované náboženské centrá.

Na mieste sa nachádzajú obrovské kamenné stĺpy zdobené vyrytými obrazmi zvierat. Prekvapujúce je, že tento chrám bol postavený ešte pred vznikom poľnohospodárstva, čo mení tradičné predstavy o vývoji civilizácie. Záhadou ostáva, kto ho postavil a prečo ho neskôr úmyselne zakopali pod zem.

Harappská civilizácia (Indus, cca 2600 – 1900 pred Kristom )

Harappská kultúra patrila medzi najvyspelejšie staroveké civilizácie. Obyvatelia oblasti údolia Indu vybudovali mestá s dôkladným urbanistickým plánom, ktorý zahŕňal odvodňovacie systémy, verejné kúpele a široké ulice. Harappania boli zruční obchodníci a udržiavali kontakty s Mezopotámiou a Perzským zálivom.

Ich písmo sa dodnes nepodarilo rozlúštiť a tak dobre nechápeme ich spoločenské a politické usporiadanie. Civilizácia začala upadať okolo roku 1900 pred Kristom, pravdepodobne v dôsledku klimatických zmien, ktoré spôsobili vysychanie rieky Sarasvatí. Ďalšou možnou príčinou bol prílev nových kmeňov z oblasti Strednej Ázie, ktoré mohli narušiť miestnu rovnováhu. Nakoniec sa harappská spoločnosť rozpadla a obyvatelia sa rozptýlili do menších osád.

Vinčanská kultúra (Balkán, cca 5500 – 4500 pred Kristom)

Vinčania žili na území dnešného Srbska a Rumunska a vytvorili jednu z prvých známych európskych civilizácií. Ich písmo je staršie ako sumerské klinové písmo a egyptské hieroglyfy, no dodnes sa ho nepodarilo dešifrovať.

Táto kultúra sa vyznačovala pokročilou keramikou, rozvinutým obchodom a systematickou architektúrou. Neexistujú dôkazy o veľkých vojnách alebo katastrofách, ktoré by ich zničili, no približne okolo roku 4500 pred Kristom sa ich sídla vyprázdnili. Možno ich vytlačili iné kmene alebo ich civilizácia postupne splynula s inými kultúrami.

Ríša Khmérov (Kambodža, cca 800 – 1431)

Khmérovia vybudovali jednu z najväčších a najpôsobivejších civilizácií juhovýchodnej Ázie. Ich hlavným centrom bolo mesto Angkor, kde vznikol slávny chrámový komplex Angkor Wat – najväčší náboženský monument na svete. Civilizácia Khmérov dosiahla svoj vrchol v 12. storočí, keď ovládala rozsiahle územia v dnešnej Kambodži, Thajsku, Laose a Vietname.

Khméri boli majstri v staviteľstve a poľnohospodárstve. Vybudovali rozsiahlu sieť kanálov a nádrží, ktoré zabezpečovali dostatok vody pre pestovanie ryže. Napriek tomu ich ríša začala v 14. storočí upadať. Historici predpokladajú, že za ich pád mohli vojny s thajskými a vietnamskými kráľovstvami, klimatické zmeny alebo vnútorné nepokoje. Do 15. storočia Angkor postupne opustili a džungľa pohltila ich kedysi veľkolepé chrámy.

FAKTY X: 10 najtajomnejších civilizácií v dejinách: Dodnes sú záhadou

Autor článku

Noel

Výber pre vás

FAKTY X: 10 najtajomnejších civilizácií v dejinách: Dodnes sú záhadou

Autor článku

Noel

Súvisiace články

FAKTY X: Vraždiaci tínedžer: Charles Starkweather zabil 11 ľudí

FAKTY X: Vrah od Zelenej rieky: Gary Ridgeway zabil desiatky žien

FAKTY X: Najdesivejšie príbehy internetu: Behá z nich mráz po chrbte

Výber pre vás