Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Ludwik Mieroslawski – celkom úspešný spisovateľ

Ludwik Mieroslawski (1814–1878) bol poľský generál, spisovateľ, básnik, historik a politický aktivista.&nbsp;Zúčastnil sa&nbsp;na novembrovom povstaní v 30. rokoch 19. storočia, avšak po jeho potlačení emigroval do Francúzska. Po návrate do Poľska pôsobil ako veliteľ&nbsp;Veľkopoľského povstania v roku 1848, počas januárového povstania v roku 1863 sa naplno prejavil ako diktátor.&nbsp;Jeho maniere však spôsobili prepad jeho popularity. Počas vojenských akcií stihol tiež písať knihy. Jeho debutová zbierka básní z roku 1822 predstavovala literárny prielom éry romantizmu v&nbsp;Poľsku. Napísal aj veršovanú drámu založenú na litovskom folklóre a&nbsp;jeho mystické&nbsp;Knihy poľského národa a poľských pútnikov predstavujú „morálny výklad poľských dejín napísaných biblickou prózou“. Najväčší úspech zaznamenal knihou Pan Tadeusz. Je to sentimentálny „román vo veršoch“, ktorý dopísal v polovici roku 1834.&nbsp;

Čínsky diktátor Mao Ce-tung (1893–1976) je známy ako zakladateľ Čínskej ľudovej republiky. Bohužiaľ, jeho vláda vojnami sužovanej Číne priniesla hladomor, ktorému podľahlo asi 30 miliónov ľudí. Mao je aj iniciátorom Veľkej kultúrnej revolúcie, počas ktorej postihli neľútostné čistky všetkých členov strany, ktorých podozrieval z neposlušnosti. Jeho teroru padli za obeť milióny ľudí. Napriek tomu tento človek písal poéziu. Vo väčšine jeho básní sa vo veršoch objavujú obrazy z prírody alebo odkazy na autobiografické a historické udalosti, ktoré mali často vojenský charakter.&nbsp;Jednu z&nbsp;básní napríklad napísal na 2,8 metra dlhý zvitok, ktorý si kúpil istý hongkongský zberateľ umenia.&nbsp;

Saddám Husajn – jeho román mal aj divadelnú adaptáciu

Saddám Husajn (1937–2006) bol ako iracký prezident brutálnym diktátorom.&nbsp;Jeho krutosť dokazuje množstvo masových hrobov po celej krajine. Na jeho pokyn vojaci Iračanov mučili, popravovali, znásilňovali či podrobovali lekárskym experimentom.&nbsp;Avšak ten istý diktátor tvoril poéziu a&nbsp;napísal štyri romány. Odborníci vravia, že sám román nenapísal, ale starostlivo dohliadal na jeho tvorbu a&nbsp;dopĺňal ho vlastnými slovami a nápadmi.&nbsp;Príbeh jeho najznámejšieho románu Zabibah a&nbsp;kráľ sa odohráva v antickom svete. Je to milostný príbeh, v ktorom sa objavuje mocný kráľ (podľa popisu ide o samotného Husajna) a Zabibah, krásna dedinčanka, ktorá predstavuje ľud Iraku.&nbsp;V&nbsp;roku 2002 sa dielo dočkalo divadelnej adaptácie, ktorú uviedlo Iracké národné divadlo. Zaujímavosťou je, že román končí smrťou Zabibahy a kráľa 17. januára, v&nbsp;rovnaký deň, kedy koalícia vedená Spojenými štátmi v&nbsp;roku 1991 začala bombardovať Bagdad ako súčasť vojny s cieľom vyhnať iracké sily z Kuvajtu.&nbsp;

Cisár Meidži – génius už v&nbsp;detskom veku

Meidži (1814–1878) sa stal japonským cisárom už ako 16-ročný.&nbsp;Prostredníctvom dômyselných politických, diplomatických a kultúrnych akcií začal najslávnejšie a najprosperujúcejšie obdobie v histórii Japonska.&nbsp;Ako zázračné dieťa, čo sa týka poézie, napísal svoj prvý verš v ôsmich rokoch.&nbsp;Počas života vytvoril až 100-tisíc tridsaťjedenslabičných&nbsp;básní waka, v ktorých sa striedajú riadky s&nbsp;rôznym počtom slabík. Meidžiho básne často oslavujú prírodu a&nbsp;more.

Mohammad Reza Pahlaví – záľuba v poézii

Mohammad Reza Pahlavi (1919-1980) bol iránskym šachom v&nbsp;rokoch 1941 - 1979, keď zrušili monarchiu a najvyšším vodcom na ďalšie desaťročie sa stal ajatolláh Chomejní (1900-1989).&nbsp;Ako uvádza Abbas Milani v&nbsp;jeho životopise, Pahlaví sa s&nbsp;poéziou zoznámil prostredníctvom svojho priateľa E. Perrona, s ktorým sa zoznámil na švajčiarskej internátnej škole.&nbsp;Hoci Pahlavi poéziu nikdy nepublikoval, v&nbsp;mladých rokoch napísal niekoľko vlastných veršov počas návštevy u&nbsp;Perrona. Napriek tejto záľube sa z&nbsp;Pahlaviho stal diktátor, ktorý sa síce snažil liberalizovať iránsku spoločnosť, ale obrovská korupcia,&nbsp;nákladný život a&nbsp;masívna inflácia sa mu stali osudnými.

Josif Vissarionovič Stalin – škoda, že nezostal pri poézii

Meno Josifa Stalina (1878–1953) si mnohí určite nespájajú s písaním poézie.&nbsp;Napriek tomu bol diktátor básnikom v čase, keď študoval na Pravoslávnom seminári v Gruzínsku.&nbsp;Istý čas sa dokonca túžil stať&nbsp;profesionálnym básnikom.&nbsp;Počas akademických štúdií však o&nbsp;poéziu stratil záujem. Nepridal sa ku gruzínskej kultúrnej elite, ale uprednostnil štúdium socializmu, politiky a ekonómie.&nbsp;Napriek tomu, že kedysi holdoval poézii, Stalin nemal zľutovanie počas svojej diktátorskej éry s&nbsp;inými básnikmi, ktorých uväznil či nechal zastreliť.

Diktátori a spisovatelia zároveň: Vedeli ste, že Stalin bol básnik?

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Diktátori a spisovatelia zároveň: Vedeli ste, že Stalin bol básnik?

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FOTO Dva svety: Fotograf vám ukáže, že na mieste narodenia záleží

Poznáte slovenské zámky a hrady? Otestujte sa v našom kvíze

FOTO Benátky pred 130 rokmi: Vychutnajte si ich krásu

Ovládate slovenské pranostiky? Zistite to v našom kvíze

Potraviny, ktoré zrejme jete denne, sa môžu stať luxusom

FOTO Obrovské psy, ktoré (občas) prerástli svojich majiteľov

Výber pre vás