Nechutné, ale účinné Samica šimpanza sa necítila dobre, bola malátna, unavená, akoby ju prestal zaujímať nielen život, ale dokonca aj jej mláďa, čo je pri tomto druhu zvierat nezvyčajné. Opica však predsa len dokázala ešte niečo: našla si liek. Na&nbsp;okraji pastviska svojej tlupy v&nbsp;Tanzánii vypátrala ker rastliny Vernonia amygdalina, bežne nazývanej horký list, ktorý je v&nbsp;tomto regióne veľmi rozšírený. Táto nechutná rastlina nie je príliš vhodná na&nbsp;konzumáciu. Už jej horké látky signalizujú: „Som jedovatá!“ Šimpanzica sa cieľavedome s&nbsp;vypätím všetkých síl vliekla ku kríku, odlomila niekoľko výhonkov, odstránila z&nbsp;nich listy a&nbsp;kôru, vycicala dreň a&nbsp;prehltla ju. Jej mláďa ju napodobnilo, ale horkú bielu kašu ihneď vypľulo. Chorej matke však tento prírodný liek pomohol, už na&nbsp;druhý deň bola opäť fit.

Presné množstvo Príbeh chorej šimpanzice opísali japonskí vedci z&nbsp;univerzity v&nbsp;Kjóte, ktorí v&nbsp;Tanzánii pozorovali opice. Medzi nimi bol i&nbsp;americký primatológ Michael Huffman. Vo výkaloch chorej opice objavil parazity ako pôvodcov choroby. Potom vedec analyzoval rastlinu, z&nbsp;ktorej opica jedla. Je známe, že Vernonia amygdalina obsahuje účinné antibiotické látky, no profesor zistil aj čosi podivné: len v&nbsp;dreni konára sa nachádza presne to správne množstvo, ktoré pôsobí liečivo. Vysoký obsah tejto šťavy z&nbsp;listov by bol šimpanziu dámu už otrávil.

Rastlina na čistenie útrob Profesor Huffman narazil na&nbsp;celý rad ďalších metód, ktorými ľudoopice v&nbsp;divočine zvládajú svoje choroby. Proti hnačke si natrhajú hrubé, chlpaté listy špeciálneho druhu rastliny Aspilia, poskladajú ich, poriadne navlhčia slinami a&nbsp;prehltnú ich nerozžuté. Stačia len dva či tri listy a&nbsp;hnačka sa zastaví. Pritom tu nejde o&nbsp;žiadne antibiotické substancie, ale o&nbsp;mechaniku. V&nbsp;ich výkaloch našli vedci na&nbsp;nestrávených listoch množstvo červíkov, ktoré sa držali na&nbsp;špicatých chĺpkoch. Tieto listy vyčistili zvieratám črevá napadnuté parazitmi rovnako ako „čistič rúry“.

Nemusia to však byť len listy aspilie. Jestvuje až tridsať druhov stromov, ktorých listy využívajú opice na&nbsp;liečenie čriev. Ide vždy o&nbsp;tvrdé hrubé listy s&nbsp;chĺpkami, ktoré vyzerajú ako háčiky. Ich liečivý účinok poznajú orangutany, paviány, opičky kapucín a&nbsp;šimpanzy bonobo.

Poznajú aj prevenciu Viaceré prípady samoliečby v živočíšnom svete naznačujú, že zvieratá sa aktívne starajú o svoje zdravie, dokonca aj preventívne. Napríklad korytnačky sa púšťajú na dlhý pochod, aby z pôdy vyhrabali a zožrali minerály obsahujúce vápnik. Určite im to nechutí a nie je to ani výživné, ale tieto zvieratá vedia, že kalciová kúra im spevní pancier.

Opice, medvede a medvedíkovité šelmy nosále si drhnú kožu prenikavo voňajúcou živicou alebo citrónovým olejom. Obe pôsobia antisepticky pri uštipnutí a odpudzujú hmyz. Opičky kapucín zo strednej Venezuely používajú podobný trik. Najmä pri mohutných útokoch hmyzu a moskytov počas obdobia dažďov zvyčajne rozhrýzajú citrusové plody alebo listy rastlín plamienka či pieporu, aby si ich šťavou natierali kožu. To ich chráni pred hmyzom a infekciami.

Voňavé hniezda Ľudoopice sa zasa zahniezďujú v prenikavo voňajúcich stromoch, aby sa chránili pred komármi. Vtáky sa spoliehajú na&nbsp;liečivé byliny, ktorými prepletajú svoje hniezda, aby sa im parazity vyhýbali veľkým oblúkom. Samčeky istého severoamerického druhu škorcov používajú s&nbsp;rovnakým cieľom divé mrkvy, ktoré sú veľmi aromatické, obsahujú éterické oleje a&nbsp;pôsobia ako insekticídy. Vedci dokázali, že mláďatá vyrastajúce v&nbsp;takomto „zdravom“ hniezde sú zriedkavejšie napadnuté roztočmi a&nbsp;voškami než iné, ktorých rodičia sa nestarajú o&nbsp;aromatizované hniezdo.

Celkom modernú prevenciu používajú niektoré druhy vtákov v&nbsp;Mexiku: Vrabce a&nbsp;hýle domáce zbierajú do&nbsp;svojich hniezd cigaretové ohorky, čím zabraňujú prítomnosti parazitných roztočov. Mravce a&nbsp;včely natierajú svoje obydlia živicou, ktorá ich chráni pred zdraviu škodlivými mikróbami a&nbsp;hubami. Ak sa predsa len nejaká huba dostane do&nbsp;úľa, včely ju zničia vyššou dávkou živice.

Pôst lieči U&nbsp;mäsožravcov sa často stretávame s&nbsp;pôstom, ktorým sa domáce zvieratá snažia samy liečiť. Majitelia často reagujú panicky, keď ich domáci miláčik občas aj dva dni nič neje. Pritom je to zo&nbsp;zdravotnej stránky mimoriadne účinné. Namiesto návštevy lekára by mali ponechať liečenie zvierat na&nbsp;prírodu.

Žalúdočné problémy riešia mačky a&nbsp;psy celkom samozrejme žraním trávy, čo je prírodné dávidlo. Iné zvieratá žerú s&nbsp;týmto cieľom hlinu, pretože viaže jedovaté látky, chráni črevné steny a&nbsp;zhromažďuje tekutiny, čo im môže v&nbsp;prípade hnačkového ochorenia zachrániť život.

Medikament v zemine Dlhochvosté ary a&nbsp;papagáje v&nbsp;peruánskych dažďových pralesoch to urobia ešte skôr, než sa ich žalúdok pokazí. Schádzajú sa na&nbsp;každodennú profylaxiu na&nbsp;plytčinách rieky Madre de Dios, ďobú tu hlinitú pôdu a&nbsp;prehĺtajú ju. Zdá sa, že práve tieto dlhochvosté papagáje majú mimoriadnu potrebu liečby hlinou.

V truse našli vedci podozrivo veľa semien s&nbsp;vysokým obsahom toxických alkaloidov. Papagáje si zrejme uvedomujú vysoký obsah výživných látok v&nbsp;týchto semenách, ktorými iné vtáky z&nbsp;jasných dôvodov opovrhujú, a&nbsp;jedia ich s&nbsp;tým, že hlinou sa pravidelne detoxikujú.

Na&nbsp;zemine si pravidelne pochutnajú viaceré zvieratá, ktoré sa živia prednostne rastlinami, plodmi a&nbsp;semenami – ako opice, horské gorily, vtáky guany, jelenia zver a&nbsp;lesné slony. S&nbsp;hlinou prijímajú dôležité minerály ako sodík, magnézium, kálium, vápnik a&nbsp;železo.

Učíme sa od zvierat Čo sa môžeme naučiť z&nbsp;tohto samoliečiteľstva? V&nbsp;skutočnosti niekoľko už praktizovaných druhov lekárskych ošetrení pochádza z&nbsp;pozorovania zvierat. Nemusíte mať obavy, nestaneme sa hlinožrútmi.

Divá mrkva, ktorou vystieľajú svoje hniezda škorce, sa v&nbsp;tradičnej fytomedicíne používa pri liečbe dráždivého svrbenia. Pri bolestiach brucha aj u&nbsp;ľudí zaberajú lieky s&nbsp;tanínom. Ako v&nbsp;tomto prípade účinkuje tanín, to vedia okrem iných aj ázijské nosorožce, ktoré žerú kôru stromu mangrovníka, keď im v&nbsp;tráviacom trakte niečo uškodilo. A&nbsp;šetrné insekticídy ako citronela, gáfor a&nbsp;mentol sú práve tie prostriedky, ktorými si zvieratá natierajú kožu alebo perie, aby mali pokoj od&nbsp;hmyzu.

Farmaceutické nápady zvierat by teda mohli viesť k&nbsp;používaniu množstva nových účinných látok na&nbsp;ohľaduplné liečenie ľudí. Napríklad horkú dreň z&nbsp;haluzí rastliny Vernonia amygdalina, pomocou ktorej sa šimpanzy zbavujú črevných parazitov. V&nbsp;Tanzánii je tento prírodný liek už dávno známy a&nbsp;používa sa u&nbsp;ľudí pri horúčke alebo pri ochorení čriev.

Ako sa liečia divoké zvieratá? Máme sa od nich čo učiť

Výber pre vás

Ako sa liečia divoké zvieratá? Máme sa od nich čo učiť

Súvisiace články

Hollywoodske filmy a lietadlá: Čo všetko (nie) je pravda?

Odvážite sa zistiť, čo sa stane s vaším telom, keď zomriete?

Najextrémnejšie dovolenky na svete: Trúfli by ste si?

Zvieratá, pri ktorých príroda rozhodne nešterila fantáziou

Ako žuvačky škodia zdraviu? Dajte si pozor na ich negatíva

Desať zaujímavostí vás presvedčí, že na Zemi je stále čo objavovať

Výber pre vás