Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Zostrelenie lietadla nad Baltským morom a&nbsp;neistota, čo sa stalo s posádkou

8. apríla 1950 letecká základňa NATO v Kodani oznámila, že americké prieskumné lietadlo PB4Y-2 Privateer s desiatimi mužmi na palube zmizlo. O tri dni neskôr Sovieti priznali, že zostrelili lietadlo, ktoré sa pokúsilo preniknúť do sovietskeho vzdušného priestoru. USA trvali na tom, že lietadlo bolo na rutinnom lete z NSR do Dánska.

V roku 1975 Američania priznali, že išlo o „špeciálnu misiu elektronického vyhľadávania sovietskych radarových staníc“. Podľa oficiálneho stanoviska ZSSR haváriu nad Baltským morom nikto neprežil. Americké vyšetrovanie však viedlo k&nbsp;záverom, že išlo o&nbsp;mäkké pristátie, preto existovala možnosť, že posádka prežila. Sovieti však trvali na tom, že haváriu nikto neprežil. Podľa USA Sovieti letcov zajali a väznili v gulagu až do smrti.

Historici stále diskutujú o zámeroch sovietskeho diktátora Josifa Stalina, keď v roku 1952 poslal západným lídrom kuriózny, ručne písaný odkaz, v ktorom navrhol zjednotenie NDR a&nbsp;NSR. Budúcnosť Nemecka bola pre západných spojencov a Sovietov prvoradá, pretože Nemecko malo potenciál formovať rovnováhu síl v povojnovej Európe. Sovieti považovali rozdelené Nemecko za nárazník proti západnému vplyvu.

Stalinov list vyzývajúci na zjednotené, ale neutrálne Nemecko bol preto bleskom z jasného neba. Spojenci netušili, o&nbsp;čo mu ide. Niektorí to považovali za príležitosť, iní varovali, že by mohlo ísť o šikovný trik. Kúpil si tým Stalin čas na prípravu Sovietskeho zväzu na konflikt so Západom? Mala nóta vniesť nezhody medzi západné krajiny?

Na druhej strane to mohla byť skutočná ponuka na deeskaláciu napätia. Pravý dôvod sa asi nikdy nedozvieme. Západné krajiny Stalinovu ponuku totiž odmietli, pretože mu neverili.

Zmiznutie Paula Whipkeya

Poručík Paul Byron Whipkey bol vzorný vojak – inteligentný, statočný a disciplinovaný. Takže, keď 26-ročný muž, 10. júla 1958 povedal svojim priateľom vo Fort Ord v Kalifornii, že ide do mesta na drink, nikto netušil, že ho vidia naposledy. Whipkey sa už nikdy nevrátil. O päť týždňov neskôr našli jeho auto v opustenej oblasti Údolia smrti, 650 kilometrov od Fort Ord. Auto bolo v perfektnom stave, so všetkými jeho osobnými vecami. Nedotknutý ostal aj jeho bankový účet.

Zvláštne je, že armáda neprejavila veľkú snahu, aby ho našla a neprebehlo poriadne vyšetrovanie. Armáda nakoniec vydala vyhlásenie, že poručík sa pravdepodobne stratil v&nbsp;púšti a podľahol extrémnym horúčavám, pričom jeho telo navždy pochovali pohybujúce sa duny piesku. Paulov brat týmto záverom neveril a pokračoval vo vlastnom vyšetrovaní.

Zistil, že Paul absolvoval päť atómových testovacích misií. Vystavili ho smrtiacemu žiareniu alebo inému typu novej zbrane? Vedel o vojenskom používaní ľudí ako pokusných králikov? Nasadili ho do tajnej operácie alebo ho zabili špióni? Keďže FBI skartovala v&nbsp;roku 1971 všetky spisy o&nbsp;prípade, otázky zostanú navždy bez odpovedí.

Nakoniec Stalina predsa len zavraždili?

Josif Stalin zomrel 5. marca 1953 na masívne krvácanie do mozgu v dôsledku hypertenzie a aterosklerózy krvných ciev. Tak to uvádza oficiálna správa o&nbsp;jeho úmrtí. Napriek tomu sa v pozadí vznáša podozrenie, že Stalina zavraždil jeden z jeho najbližších ľudí. Ale kto? Stalin mal vážne zdravotné problémy od 40. rokov 20. storočia, pričom utrpel sériu mozgových príhod. Jeho osobný lekár mu preto odporučil odpočinok od štátnych záležitostí.

Večne paranoidný Stalin sa obával sprisahania, preto nechal lekára uväzniť. Stalin veľa času trávil vo svojej dači mimo Moskvy, kde často pozýval štyroch najbližších spolupracovníkov – Georgija Malenkova, Lavrentija Beriju, Nikolaja Bulganina a Nikitu Chruščova. Ak teda niekto zavraždil Stalina, musel to byť jeden z&nbsp;nich. V noci 28. februára absolvovali všetci štyria obvyklú večeru so Stalinom. Nasledujúcu noc o 22:30 našli Stalina v bezvedomí v jeho izbe, kde sa na celý deň zavrel. Spomínaná „veľká štvorka“ váhala s&nbsp;privolaním lekára až do siedmej hodiny ráno, pričom Berija dokonca radil, aby nepanikárili, pretože Stalin len spí.

Bolo váhanie zámerné, aby urýchlilo koniec ich šéfa? Zo všetkých mužov je najviac podozrivý práve Berija. Lekárom nariadil, čo majú napísať do zdravotných záznamov. O deň neskôr prepustil všetkých Stalinových osobných strážcov, z ktorých dvaja neskôr spáchali samovraždu, podľa oficiálnej verzie. Berija tiež odstránil z dače všetky papiere, dokonca aj nábytok a riad.

Najpodozrivejšie je, že údajne pošepkal ministrovi zahraničných vecí Vjačeslavovi Molotovovi: „Bol som to ja, kto vás všetkých zachránil pred Stalinom.“ Avšak bez dokumentácie alebo spoľahlivých dôkazov môžeme o&nbsp;tom iba špekulovať.

FAKTY X: Nevyriešené záhady studenej vojny vás nenechajú chladnými

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

FAKTY X: Nevyriešené záhady studenej vojny vás nenechajú chladnými

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Príbeh Lisy McVeyovej: Znásilnená a mučená ušla sériovému vrahovi, dostala ho za mreže

Prví sérioví vrahovia Ameriky: Bratia Harpeovci zabíjali na počkanie

FAKTY X: Tajomné texty skrývajú množstvo záhad, vedci ich nevedia rozlúštiť

Výber pre vás