Patrí k ľuďom, ktorí majú skvelý všeobecný prehľad. Aj preto sa venuje článkom od výmyslu sveta, vie rovnako dobre písať o zaujímavých mestách, celebritách i ľudskom tele.

Ling

V malom púštnom mestečku náhle zomrú desiatky nič netušiacich ľudí na záhadnú nákazu. Infekčný pôvodca prišiel z vesmíru, nie je proti nemu známy liek a americká vláda sa ho musí snažiť zadržať skôr, ako zničí svet.

To je zápletka románu "The Andromeda Strain", ktorý v roku 1969 napísal Michael Crichton. Kniha vyšla len dva mesiace predtým, ako ľudia prvýkrát vstúpili na Mesiac, a vyvolala všeobecnú paniku z toho, čo by astronauti Apolla 11 mohli priniesť späť. Našťastie, NASA mala na misiu pripravený karanténny protokol. Podľa nového výskumu uverejneného v časopise Isis, ktorý sa zaoberá históriou vedy, však tieto opatrenia mohli byť zväčša len na oko.

Keď sa astronauti v roku 1969 prvýkrát vrátili z Mesiaca, predstavitelia NASA sa obávali, že by so sebou na Zem mohli priniesť nejaké zvláštne vesmírne mikróby. V tom čase sa USA ani ZSSR ešte úspešne nevrátili z misie na Mesiaci - nehovoriac o sonde so vzorkami pôdy a ľuďmi na palube. Nikto preto nevedel s istotou povedať, či sa na Mesiaci nachádza mikroskopický život.

NASA zriadila v Houstone karanténne zariadenie známe ako Lunárne prijímacie laboratórium, aby zabránila možnosti úniku akýchkoľvek cudzích zárodkov na Zem. Keď sa posádka Apolla 11 vrátila zo svojej misie, okamžite ju uviedli do tohto najmodernejšieho zariadenia v hodnote niekoľkých miliónov dolárov, kde strávila tri týždne. Dvadsaťštyri zamestnancov NASA, ktorí boli vystavení mesačnému materiálu, keď pomáhali astronautom vystúpiť z lode, bolo tiež umiestnených do karantény.

Na prvý pohľad vyzeral karanténny protokol rozumne. Nový výskum však naznačuje, že napriek investovaným peniazom a zdrojom bolo úsilie NASA o "ochranu planéty" zväčša len na oko. "Karanténny protokol vyzeral ako úspech len preto, že nebol potrebný," napísal v novom dokumente autor štúdie Dagomar Degroot, historik z Georgetownskej univerzity.

Degrootova práca navyše ukazuje, že NASA vedela, že jej karanténny protokol bol pravdepodobne nedostatočný. Napríklad kozmická loď Apollo nebola navrhnutá tak, aby zabránila pôsobeniu potenciálnych lunárnych kontaminantov na pozemské prostredie. Po tom, ako zrútila v Tichom oceáne, musela sa kabína kapsule úplne otvoriť, aby mohli astronauti Neil Armstrong, Buzz Aldrin a Michael Collins vyjsť von. Vzduch vo vnútri modulu bol tiež vypustený do zemskej atmosféry, keď sa plavidlo vrátilo do atmosféry, čím sa zabezpečilo, že posádka neutrpí otravu oxidom uhličitým. Ak by astronauti skutočne priniesli nebezpečné mikróby so sebou, boli by sme v tom čase v poriadnej kaši. Našťastie na Mesiaci nie je žiaden život a my pokračujeme ďalej.

Ako kompletne zlyhal karanténny postup NASA po pristátí na Mesiac?

Autor článku

Ling

Výber pre vás

Ako kompletne zlyhal karanténny postup NASA po pristátí na Mesiac?

Autor článku

Ling

Súvisiace články

Pohyblivý piesok: Obávaný strašiak, či výmysel filmárov?

Porovnanie kvapalín do ostrekovačov: Len jedna naozaj vyniká

250-ročný prístroj je mechanickým zázrakom, sledujte jeho pohyby

15 vecí, ktoré by ste mali mať v zime vo svojom aute

10 najlepších pretekárskych áut v dejinách: Poznáte všetky?

Stierače na autách majú vyše 100 rokov, kto ich vymyslel?

Výber pre vás