Neúmerne natiahnuté krčné svalstvo sa im totiž za dlhé roky výrazne oslabí, takže sa im bez zvláštnych ozdôb na krku buď zlomí väz, alebo sa udusia tým, že ochabnuté svaly neudržia hlavu vo vzpriamenej polohe. Ako je to v skutočnosti?

Nevernice bez kruhov
Traduje sa dokonca, že v minulosti odoberali mosadzné kruhy z krku za trest neverným alebo neposlušným ženám, ktoré vraj potom nemohli vykonávať bežné činnosti, iba ležať na lôžku, a postupne zomreli.

Pravda je však trochu iná, podľa miestnych si ženy môžu dať kruhy dolu pokojne aj po štyridsiatich rokoch, napokon, skladajú si ich niekoľkokrát do roka kvôli umývaniu. Musia byť však obozretné, pretože krčné svaly sú predsa len oslabené a bez opory musia hýbať hlavou spočiatku veľmi rozvážne.

Ťažké ozdoby
Na ženy z kmeňa Padaungov s trblietavo vyzdobenými „žirafími“ krkmi natrafíte, keď sa vyberiete do dedín v horách severného Thajska. Prvý kruh im slávnostne navlečú, keď majú päť či šesť rokov, pri rituáli, ktorý vedie dedinský šaman. Každý rok dievčatám pribudnú na krku ďalšie dve obruče, a to až do ich šestnástich rokov. Už sú súce na vydaj a krk sa im predĺži približne na dvadsaťpäť centimetrov.

Vtedy sa pýšia v priemere dvadsiatimi kruhmi, vážiacimi úctyhodných desať kilogramov. Nebudú predsa trocháriť – v minulosti boli obruče najčastejšie zo zlata, dnes sú z bronzu a najmä z mosadze.

Trampoty s obručami
Takáto fixácia znemožňuje ženám viesť bezproblémový plnohodnotný život, pretože mnohé banálne aktivity ako pitie vody či spánok sa stávajú veľkým problémom. Kruhy rozpínaním deformujú krčné stavce a svaly, ktoré po pár rokoch nosenia takéhoto korzetu ochabnú.

Zároveň svojou hmotnosťou tlačia na kľúčne kosti a spôsobujú poklesnutie hrudného koša, čo vyvoláva aj optický dojem dlhého krku. Vedia však tieto ženy prežiť bez kruhov na krku?

Ide o zvyk aj o peniaze
Ani dnes nie je jasné, ako vznikla táto tradícia. Podľa padaunskej legendy boli kruhy ochranou pred tesákmi tigrov alebo nepriateľov z iných kmeňov, iná hovorí o tom, že menšou atraktivitou sa chceli ženy vyhnúť záujmu obchodníkov s otrokmi.

Dnes predstavujú nezvyčajný symbol krásy aj sociálneho postavenia ženy a v neposlednom rade je to skvelá príležitosť, ako si vylepšiť rodinný rozpočet vďaka honorárom získaným od turistov pri fotografovaní.

Snaha udržať túto tradíciu pretrváva hlavne v Thajsku, mjanmarská vláda ženy od tohto zvyku odrádza, pretože sa chce prezentovať ako moderná a vyspelá krajina. Mnohé príslušníčky kmeňov si ich cielene odstraňujú, pretože sa túžia začleniť do spoločnosti mimo hôr.