Tran Luuová pracuje ako učiteľka v materskej škole v provincii Quang Ngai a trpí nespavosťou. Nie, že by v noci spala len pár hodín, podľa jej vlastných slov nespala už 11 rokov ani minútu. V rozhovore, ktorý poskytla vietnamským médiám, uviedla, že jej nespavosť sa začala prejavovať v dôsledku zvláštneho plaču. Bezdôvodne sa jej vraj z očí začali liať slzy a nepomohlo ani to, keď si ľahla. Slzy tiekli ďalej.
Nevysvetliteľný plač napokon ustal, no Tran onedlho zistila, že nemôže zaspať. Oči síce mala unavené, ale myseľ odmietala „vypnúť“. Tento stav podľa nej trvá už 11 rokov. Zatiaľ čo manžel s deťmi spia, ona leží v posteli a pokúša sa oddýchnuť si so zavretými očami, no zaspať sa jej nedarí.
„Pod očami mám tmavé kruhy a neustále sa cítim nevyspatá,“ povedala Tran. „Oporou mi je manžel, ktorý ma ubezpečuje, že jedného dňa zasa začnem spať, no občas tomu neverím. Aj preto som sa nedávno dala vyšetriť odborníkmi.“
36-ročnej žene lekári diagnostikovali vážnu formu nespavosti a predpísali jej lieky. Z tých ju však boleli nohy až do takej miery, že nebola schopná chodiť, spánok bol však pre ňu prednejší. Vedľajšie účinky boli napokon také neznesiteľné, že po niekoľkých mesiacoch lieky vysadila. Odvtedy znovu nevie spať.
Jedna z Traniných susediek potvrdila, že žena naozaj nedokáže spať. Zverila sa jej s tým už pred desiatimi rokmi. Tran priznáva, že to znie šialene, no jej príbeh je stopercentne pravdivý. Napriek tomu, že sa u nej chronický nedostatok spánku prejavuje aj inými zdravotnými problémami, ostáva pozitívne naladená.
Z medicínskeho hľadiska je nemožné, aby človek vôbec nespal, mozog by taký nápor nevydržal. Je však možné, že pacient s nespavosťou na niekoľko desiatok minút zadrieme a neuvedomuje si to. Mozgu to pre fungovanie stačí, no únavu takýto krátky spánok nezaženie. Je teda pravdepodobné, že podobným spôsobom spí aj Tran, a to už 11 rokov.
