Kráľovná Alžbeta II., poschodový autobus, Mini a červená telefónna búdka: jednu z týchto štyroch vecí si pri pojme „Veľká Británia" vybaví asi každý. Lenže kráľovná už má svoj vek, autobusy stoja v zápchach, Mini sa prestalo vyrábať v roku 2000 a smartfóny poslali telefónne búdky do zabudnutia. Alebo nie?

Mnohí Briti vnímajú červené telefónne búdky ako symboly zašlej slávy niekdajšej svetovej veľmoci. Podobne ako britské impérium, aj liatinové búdky schytali v minulosti množstvo úderov, konkrétne od moderných technológií. Veď si len skúste spomenúť, kedy naposledy ste niekomu volali cez pevne zabudovaný telefón. Smartfóny ich vyradili zo služby dokonalejšie než to zvládli e-maily s klasickými listami.

<a href="https://magazin.centrum.sk/zdravie/pustanie-zilou-liecebna-praktika-ktora-vas-mohla-zabit/901850.html" target="_blank">Púšťanie žilou: Liečebná praktika, ktorá vás mohla zabiť</a>

Červené telefónne búdky pritom desaťročia spoľahlivo slúžili miliónom Britov. Nesmrteľný dizajn z roku 1926 s kupolovou strechou a mriežkovanými stenami je dielom Gilesa Scotta, ktorý mimo iných stavieb navrhol napríklad aj Liverpoolsku katedrálu. Kiosk No. 2, či K2, ako búdku skrátene nazvali, je však jednoznačne jeho najznámejším výtvorom.

Miesta, odkiaľ ľudia mohli telefonovať, sa postupne modernizovali. V roku 1935 pri príležitosti 25. výročia korunovácie kráľa Juraja V. vznikol typ K6, ktorého autorom je tiež Scott. K6 bola nielen menšia, ale aj ľahšia, lacnejšia a jednoduchšie prenosná než pôvodná K2. V uliciach Veľkej Británie sa tieto búdky množili stabilným tempom, v 80. rokoch však prišiel pád.

<a href="https://magazin.centrum.sk/zdravie/dejiny-sprchovania-ako-sa-clovek-prepracoval-od-vedra-k-teplej-vode/918014.html" target="_blank">Dejiny sprchovania: Ako sa človek prepracoval od vedra k teplej vode?</a>

Najprv tu bola snaha firmy British Telecom, ktorá vznikla privatizáciou pôvodného štátneho podniku prevádzkujúceho telefónne búdky, o prefarbenie týchto ikon nažlto. Zdvihla sa však vlna odporu, a to nielen u verejnosti, ale aj v poslaneckých radoch. V tom čase existovalo asi 77-tisíc búdok.

V roku 1982 však už bol British Telecom neústupný. Nariadil postupnú výmenu starých búdok za nové, ktoré sa ľahšie udržiavali a boli prístupné aj hendikepovaným. „Kiosky" začali končiť na šrotoviskách. A tie, ktoré nemali za seba dostať náhradu, chátrali.

<a href="https://magazin.centrum.sk/zdravie/zlatu-krv-ma-len-43-ludi-na-zemi-je-mimoriadne-nebezpecna/917478.html" target="_blank">Zlatú krv má len 43 ľudí na Zemi, je mimoriadne nebezpečná</a>

Pre obecné zastupiteľstvá sa však objavila možnosť si búdky adoptovať a mnohé z nich to aj urobili. Vznikli tak miniatúrne knižnice či galérie, ale aj miesta, ktoré zachraňujú životy.

Na vidieku môže trvať desiatky minút, kým k človeku, ktorého život je v ohrození, dorazí sanitka. Neraz už je potom snaha zdravotníkov márna. V škótskej dedine Glendaruel teda ešte v roku 2011 prišli s nápadom namontovať do búdky defibrilátor. Išlo o jedno z najvhodnejších miest, každý v dedine totiž vedel, kde sa búdka nachádza a jej farba dokázala pritiahnuť pohľad aj panikáriaceho človeka. Prerobenie búdky zafinancoval British Telecom, montáž defibrilátora zasa charitatívna organizácia Community Heartbeat Trust.

<a href="https://magazin.centrum.sk/zdravie/viac-nez-rok-bez-jedla-skutocny-pribeh-muza-ktory-hladoval-382-dni/917450.html" target="_blank">Viac než rok bez jedla: Skutočný príbeh muža, ktorý hladoval 382 dní</a>

V búdke boli presné inštrukcie ako postupovať pri používaní defibrilátora. Ten je samozrejme určený aj pre amatérov a dokáže sám rozoznať, či pacient naozaj potrebuje dostať elektrický šok a dostať tak rytmus srdečného tepu späť do normálu. A pre istotu je zariadenie zabezpečené v oceľovej schránke, takže treba najprv zavolať na linku prvej pomoci, ktorej pracovník volajúcemu poradí, ako sa k defibrilátoru dostať a použiť ho.

Zdá sa vám existencia takýchto stanovíšť zbytočná? Možno váš názor zmení fakt, že ak sa defibrilátor použije do štyroch minút od momentu, kedy začne fibrilácia komôr a pacient sa dostáva do ohrozenia života, je jeho šanca na prežitie až 75 percent. V prípade, že sanitka dorazí do ôsmich minút, je to už ale len šesť percent. Do vidieckej oblasti jej to zväčša trvá oveľa dlhšie. A to nielen vo Veľkej Británii. Autor: Filip Foto: Magazín.sk

Zaprášené ikony znovu na výslní: Z legendárnych búdok sú miesta, ktoré zachraňujú životy

Plus TV

Tajomné sochy moai: Ich účel ostáva dodnes nejasný

Madi Collins: Drobné dievča s obrou dávkou sexepílu

Ako námorník v minulosti: Plavby na historických lodiach sú jedinečným zážitkom

Výber pre vás