Potrava pre rodičov

Vtáky nemajú ľahký život. Akonáhle vysedia potomstvo, začína sa pre nich krutý boj. Prvou úlohou je neustále zháňanie potravy. Čo jedia rodičia? No predsa detské výkaly. Mnohé vtáky majú totiž nastavený systém stravovania po vyliahnutí potomstva trochu bizarne. Najmenšie vtáčiky nedokážu využiť všetky živiny a stolica, ktorú vylučujú, sa z nich dostáva vo forme malých vakov a tie rodičia mláďaťu odoberú. Môžu ho buď vyhodiť, aby ostalo hniezdo čisté, alebo skonzumujú, keďže tráviaci systém nedokáže všetko využiť a v exkrementoch ostáva stále dostatok živín.

Králiky

Trochu naopak to majú zariadené králiky. Sú známe tým, že dokážu efektívne vytiahnuť zvyšky potravy aj z výkalov. Králičie mláďatá pritom priam potrebujú výkaly rodičov. Nielen preto, že potravu z nich celkom hladko strávia, ale aj preto, že si vďaka nim budujú v tráviacom trakte správne baktérie. Takže niečo ako prvé probiotiká.

Kanonáda tučniakov

Príroda bežne nemá k dispozícii splachovacie záchody, ale každý živočích si chce udržať hniezdo čisté. A používa na to rôznorodé spôsoby. Napríklad tučniaky dokážu výkaly vystreliť od seba až do neuveriteľnej vzdialenosti štyroch metrov. Jednoducho preto, aby okolo seba mali vždy čisto. Vedci zistili, že od hniezda tučniakov je približne 120 centimetrová vzdialenosť, ktorá je čisto bezvýkalová.

Nebezpečné hrochy

Ak budete niekedy v Afrike pozorovať hrochy a zdvihnú chvost, utekajte čo najrýchlejšie preč. Vedia exkrementy vyfúknuť do vzdialenosti desať metrov. Pomocou nich si dokonca značkujú územie. Avšak nie je to práve najpríjemnejší spôsob, hlavne ak sa hrochy aj vplyvom ľudskej činnosti zgrupujú na menšom území. Vedci, ktorí študujú hrochy v rieke Mara na hranici Tanzánie a Kene, vypočítali, že populácia štyritisíc hrochov vylúči do vody asi 8 500 kilogramov hnoja denne. Ten sa hromadí na dne rieky a počas obdobia sucha je tak priestor rieky pre mnohé živočíchy doslova toxický.

Určovanie hraníc bezpečia

Mandrily pestrotváre majú zvláštnu schopnosť. Vedia v stolici inej opice vycítiť nevhodné baktérie a parazity. To znamená, že im stačí privoňať k výkalom inej opice a vedia, či sa od nej musia držať ďalej, alebo môžu nadviazať bližší kontakt. Keďže tieto opice súčasne používajú výkaly na značkovanie teritória, ide o skvelé riešenie sociálneho dištancu v prípade ochorení.