Kupidova aj diablova farba, je v nej láska aj nenávisť. Prináša šťastie v Číne, kde sa do červených šiat obliekajú nevesty, v niektorých častiach Afriky je znakom smútku a v amsterdamských uličkách zase sexu. Prečo nás červená tak fascinuje?

Očarila už praľudí

V neskorej kamennej dobe, niekedy pred stosedemdesiat- až štyridsaťtisíc rokmi, naši predkovia zoškrabávali a drvili oker – hlinu zafarbenú načerveno oxidom železitým – zrejme preto, aby si mohli pomaľovať telá. Svedčia o tom nálezy v jaskyni 13B v archeologickej lokalite Pinnacle Point na pobreží Juhoafrickej republiky.
Sú však ešte staršie náleziská. V rozsiahlom jaskynnom systéme Čou-kchou-tien neďaleko čínskeho hlavného mesta Pekingu objavili červený hematitový prach roztrúsený na pohrebisku okolo ľudských pozostatkov a našli tam aj dôkazy o osídlení dokonca už spred sedemstotisíc rokov. Hematit mal podľa domnienok vedcov symbolizovať krv pri obetách mŕtvym.
Bizón natretý červeným okrom v známej španielskej jaskyni Altamira je oveľa mladší. Vzácna prehistorická maľba pochádza z obdobia medzi rokmi 16.500 až 15.000 pred naším letopočtom.
V starom Egypte sa červená farba spájala so životom, zdravím a s víťazstvom. Obyvatelia sa pomaľovali červeným okrom počas osláv a ženy ho používali ako kozmetickú pomôcku na pery a líca. Rovnako využívali henu, aby si zafarbili vlasy a namaľovali nechty.

Biológia nepustí

Význam a dôležitosť červenej farby treba hľadať aj na biologickom základe. Mnohí ľudia očervenejú v tvári, keď sa hnevajú, lebo sa im zvyšuje prietok krvi. Podobný proces zapríčiňuje, že sa pýrime v rozpakoch alebo pri flirtovaní.
A tak keď zbadáme červenú, môže sa nám stať, že sa začneme správať dosť prekvapujúco. Napríklad vodiči zablokovaní v premávke červeným autom reagujú rýchlejšie a agresívnejšie než šoféri, ktorým zahatali cestu vozidlá iných farieb.
Zrejme najznámejší príklad toho, akú má moc táto farba, súvisí s vnímaním zvierat. Celé stáročia dráždia matadori býkov červenou muletou. Podľa tradičného vysvetlenia by táto farba mala pomôcť zakryť krvavé škvrny, ale môže mať aj iné výhody.
Zatiaľ čo ľudia vidia trichromaticky, čo znamená, že máme tri typy čapíkov sietnice citlivých na dlhú (červenú), strednú (zelenú) a krátku (modrú) vlnovú dĺžku svetla, dobytok vidí dichromaticky – má iba dva typy čapíkov.
Merania vnímania naznačujú, že býky sú schopné odlíšiť červenú od zelenej a modrej, ale zelenú od modrej už nie. Navyše, výskumníci prišli na to, že dobytok je aktívnejší a vzrušenejší pri červenom svetle ako pri modrom alebo pri zelenom. Iná štúdia zas tvrdí, že aj keď býkov môžu rozdráždiť akékoľvek pohybujúce sa objekty, väčšmi sa rozzúria, keď čelia teplým farbám, ako je červená.

Víťazná farba

Športovci, ktorí nosia dresy červených farieb, majú oveľa väčšiu tendenciu zvíťaziť než ich súperi v iných farbách. Prišli na to britskí vedci, ktorí takýmto spôsobom skúmali pred desiatimi rokmi štyri druhy športov na letnej olympiáde v Aténach – box, taekwondo a oba štýly zápasenia.  Na podujatiach dostali súťažiaci náhodne vybraný červený alebo modrý ochranný výstroj. Štúdia odhalila, že tí, čo mali na sebe červenú farbu, vyhrali šestnásť z dvadsaťjeden kôl vo všetkých štyroch športoch. Krátky prieskum uskutočnili aj na futbalovom Eure 2004, kde dostali podobný výsledok. Päť mužstiev v dresoch s prevahou červenej farby dalo viac gólov a vyhralo častejšie než mužstvá, ktoré boli vo farbách modrej a bielej. Z výsledku vedci vyvodili, že „víťazný efekt“ červenej farby zohráva pravdepodobne úlohu aj pri kolektívnych športoch. Vedci zatiaľ nevedia s presnosťou odpovedať na otázku, prečo nosenie červenej vplýva na športové výsledky tak kladne. Podvedome však táto farba nesie v sebe obraz sily, nebezpečenstva a energie.
Rôzne príklady teda potvrdzujú, že červená farba bežne ovplyvňuje to, ako sa správajú ľudia či iné živé organizmy. Môže dodať sebadôveru aj energiu vrátane tej sexuálnej, ktorá vlastne zabezpečuje, že život na Zemi sa len tak neskončí.