Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Možno ste niekedy stáli na balkóne a pomysleli si: „Keby som chcel, môžem skočiť.“ Alebo ste stáli na okraji skalného zrázu a mysľou vám preletelo, že by ste mohli urobiť krok do prázdna. Nebojte sa, nemáte samovražedné sklony. Tieto náhle a neočakávané myšlienky mávajú ľudia bežne a hoci sa nimi netreba znepokojovať, určite stoja za skúmanie.

Pocit, ktorý zväčša trvá len krátko a často zahŕňa skok z vysokého miesta či dokonca skok pod idúci automobil, je rozšírenejší, než by ste si mysleli. Francúzi preň dokonca majú výraz: l´appel du vide, čo v preklade znamená „volanie prázdnoty“.

Dve malé štúdie naznačujú, že podobné pocity má viac než polovica ľudí, no vedci sa im zatiaľ podrobnejšie nevenovali. Čo o nich zatiaľ vedia?

Štúdia z roku 2012, ktorej sa zúčastnilo 431 študentov, ukázala, že u viac než polovice tých, ktorí nemali samovražedné myšlienky, sa objavilo volanie prázdnoty. U tých so samovražednými myšlienkami to boli až tri štvrtiny. Vtedy sa prvýkrát ukázalo, že samovražedné sklony a neočakávané myšlienky spojené s vrhnutím seba samého do nebezpečenstva, nie sú vždy prepojené. Štúdia ukázala, že je jasný rozdiel medzi tým, keď si jedinec pomyslí, že by mohol skočiť z budovy, a medzi možnosťou, že to naozaj urobí.

Tiež sa zistilo, že u úzkostlivejších ľudí sa volanie prázdnoty objavovalo častejšie. Vedci si myslia, že podvedomie chce dať takto človeku najavo nie to, že by mal život ukončiť, ale pravý opak: že stojí za to žiť.

Ak ste sa teda niekedy s podobnými pocitmi stretli, nemusíte sa obávať. Pokiaľ nemáte samovražedné sklony (telefónne číslo Krízovej linky pomoci je 0800 500 333), je volanie prázdnoty len jednou z myšlienok, ktorá sa vyskytuje približne u polovice populácie.