Mnohí ľudia potrebujú ráno vzpruhu, aby dokázali fungovať celý deň na nohách. Niekomu pomôže čaj, iní stavia na kávu. Môže to byť presso, capucccino či latte. Nápoj pijeme v dobrej viere, že nám dodá vytúženú energiu. Ale čo ak je to úplne inak.
Hlavným stimulantom kávy je kofeín. A ten funguje tak, že mení spôsob, akým sa bunky v našom mozgu navzájom ovplyvňujú so zlúčeninou nazývanou adenozín.
Adonezín je súčasťou systému, ktorý reguluje cyklus spánku a bdenia a zaoberá sa tým, aby vysoká úroveň aktivity viedla k únave. Ako počas dňa fungujeme a robíme veci, využívame energiu, z ktorej sa, ako vedľajší produkt, adonezín uvoľňuje a jeho hladiny potom stúpajú. Nakoniec sa adonezín naviaže na časť buniek a povie im, aby spomalili. To je dôvod, prečo sa po celom aktívnom dni cítime ospalí a unavení.
Počas spánku spotreba energie klesá, klesajú aj hladiny adenozínu, pretože sa vracia do iných foriem a ráno sa po dostatočnom spánku zobudíte svieži.
Pokiaľ je spánku nedostatok a ráno sa cítite ospalí, môže pomôcť kofeín. Ten funguje tak, že sa naviaže na adenozínový receptor, ktorý má podobný tvar. Nie je však taký podobný, aby spustil signál spomalenia ospalosti ako adonezín. Namiesto toho len vyplní miesta a zabráni adonezínu, aby sa na ne naviazal. A to spôsobuje, že sa zastaví pocit ospalosti.
Niečo za niečo
Ako píše server The Conversation, má to však háčik. Aj keď vás káva nabudí, tento malý kofeínový zásah si pýta svoju daň. Energia, ktorú vám káva dodá je vlastne akási pôžička pocitu bdelosti, žiadna nová energia sa nevytvára a káva ju jednoducho nedodá. Je to taký malý blaf.
Kofeín sa nebude v bunkách viazať navždy a adenozín, ktorý blokuje, nemizne. Keď sa kofeín rozpadne a pustí receptory, všetok zastavený a nahromadený adenozín sa na bunky prichytí a pocit ospalosti sa vráti ako bumerang a ešte aj nárazovo.
Svoj dlh jednoducho musíte splatiť a jediným účinným spôsobom je spánok.
Účinnosť každej ďalšej kávy počas dňa závisí od toho, koľko voľného adenozínu je ešte v tele. Takže káva, ktorú vypijete neskôr, môže pôsobiť silnejšie. Kofeín v neskorších hodinách môže spôsobiť, že sa vám bude večer ťažšie zaspávať, pretože „polčas rozpadu“ účinku kávy je asi päť hodín. Treba brať do úvahy aj to, že každý človek metabolizuje inak, niekto pomaly, iný rýchlejšie.
Na účinok kávy pôsobí tiež hladina kortizolu, stresového hormónu, ktorý prirodzene zvyšuje bdelosť a robí to hneď po prebudení. Preto sa môže zdať, že vaša ranná káva nemá taký silný účinok a pomôže až o pár hodín neskôr.
Pozor na cukor v káve
Cukor síce vytvára v tele energiu, ale môže spôsobiť aj nárast hladiny cukru v krvi, čo môže mať za následok vašu opätovnú únavu. Káva vás síce preberie, ale cukor vás následne utlmí.
Pokiaľ si dáte kávu po jedle, výhoda je na vašej strane. Jedlo dokáže spomaliť vstrebávanie kofeínu.
Kofeín síce môže byť pre nás užitočný, ale nie je to žiadna alfa-omega nášho fungovania. Na vytvorenie dostatočnej energie nestačí, pretože funguje na dlh. Telo jednoducho potrebuje hlavne dostatok vody, jedla a spánku.
