MENU
Menu

Zdravie Viac než rok bez jedla: Skutočný príbeh muža, ktorý hladoval 382 dní

Bežne sa vraví, že bez vody prežije človek tri dni a bez jedla maximálne 30 dní. Známy je však príbeh muža zo Škótska, ktorý neprijímal tuhú stravu vyše roka. Navyše o tom mohol podať svedectvo.

Viac než rok bez jedla: Skutočný príbeh muža, ktorý hladoval 382 dní
V odbornom magazíne Postgraduate Medical Journal vyšla v roku 1973 priam neuveriteľná štúdia. Vedci v nej opisovali 27-ročného morbídne obézneho muža menom Angus Barbieri zo Škótska, ktorý jedného dňa prestal jesť a hladoval 382 dní v zúfalej snahe schudnúť. Nielenže túto extrémnu úlohu prežil, ale navyše aj v dobrej kondícii. Za viac než rok schudol z 206 na 81 kilogramov.

Bengálsky hladomor: Masaker, o ktorom vie len málokto

„Pred niekoľkými rokmi nás mimoriadne obézny muž požiadal, aby sme mu pomohli. Spočiatku nebolo zámerom, aby sa postil tak dlho, na hladovku však reagoval veľmi dobre a prejavoval nadšenie z toho, že schudne ešte viac," napísali lekári v štúdii.

Najhorší rok má ľudstvo dávno za sebou, buďte radi, že ste ho nezažili

Pacient skutočne neprijímal žiadne pevnú stravu. Prežíval vďaka energii z tukových zásob, ktorých mal v tele skutočne veľké množstvo. Okrem toho mu lekári intravenózne podávali draslík, sodík a kvasinky, aby udržiavali v chode prirodzené funkcie organizmu. V štúdii uviedli, že pohyb čriev sa veľmi spomalil a bol nepravidelný, muž sa vyprázdňoval len raz za 37 až 48 dní.

Barbieri pravidelne chodil na lekárske prehliadky, kde sa podroboval rôznym testom. Brali mu krv a moč, analyzovali ich a na základe výsledkov upravovali výživu. Ich plán skutočne fungoval a muž sa tešil dobrému zdraviu. Mal síce nízku hladinu cukru v krvi, inak sa však u neho neprejavovali žiadne symptómy hladovky. Normálne chodil a cítil sa dobre.

Neutíšiteľný hlad: chlapec zje všetko, čo vidí

V roku 2012 sa k štúdii vyjadril austrálsky špecialista Karl Kruszelnick. Opísal, ako bolo možné, že muž prežil tak dlho bez jedla. Najväčšiu rolu zohrali práve veľké zásoby tuku. „Po dvoch či troch dňoch bez jedla začne väčšina energie človeka pochádzať z rozkladaných tukov. Molekuly tuku sa rozpadajú na dve rôzne látky: glycerol, ktorý sa dá premeniť na glukózu, a voľné mastné kyseliny, z ktorých sa môžu stať takzvané ketóny. Celé telo vrátane mozgu vie vďaka nim fungovať prakticky až dovtedy, kým človeku nedôjdu zásoby tuku," uviedol. Kým si po 382 dňoch doprial Angus Barbieri prvú tuhú stravu, podľa štúdie celkom zabudol, ako vlastne jedlo chutí. Zjedol varené vajce a krajcom chleba natretým maslom.

Dlhé pôsty sa dnes príliš neodporúčajú a už vôbec nie bez drobnohľadu lekárov. V zahraničí boli pomerne populárne v 60. a 70. rokoch 20. storočia, no keď začalo dochádzať k úmrtiam, doktori proti pôstom spustili kampaň. To však neznamená, že vám v prípade, ak nemáte zdravotné problémy, jeden deň bez jedla nejako uškodil.

DISKUSIA
3.5. 2019 15:00
Diskusia