Vedci zobudili "zombie" vírusy, spali tisíce rokov

Aké nebezpečenstvo nám hrozí z Arktídy? Vedci oživili „zombie vírus“

Vedci zobudili 48 tisíc rokov starý vírus. Je pre ľudí nebezpečný?

Klimatické zmeny spôsobujú, že sa permafrost, trvalo zamrznutá pôda Arktídy, začína meniť. Vedci <a target="_blank" rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/vedci-zobudili-prastare-zombie-virusy-kruty-omyl-zamer">podľa Zdravia</a> varujú, že „zombie“ vírusy, ktoré v&nbsp;ňom driemali desaťtisíce rokov, by sa mohli prebudiť. Snažia sa teraz zistiť, aké veľké riziko by ukryté prastaré baktérie a&nbsp;vírusy mohli znamenať pre ľudí a&nbsp;zvieratá.

„S permafrostom sa toho deje veľa, čo je znepokojujúce, a to skutočne ukazuje, prečo je mimoriadne dôležité, aby sme ho udržiavali v čo najväčšej miere zamrznutý,“ povedala pre CNN Kimberley Minerová, klimatická vedkyňa z laboratória NASA na Kalifornskom technologickom inštitúte v Pasadene v Kalifornii.

Ako píše <a target="_blank" rel="noopener" href="https://edition.cnn.com/2023/03/08/world/permafrost-virus-risk-climate-scn/index.html">CNN</a>, aktuálne sa v&nbsp;Arktíde otepľuje až štyrikrát rýchlejšie ako na zvyšku planéty a&nbsp;tým sa oslabuje tamojšia vrchná vrstva permafrostu. Ten pokrýva pätinu severnej pologule a už tisícročia je základom arktickej tundry a boreálnych lesov Aljašky, Kanady a Ruska. Slúži ako akási časová kapsula, ktorá okrem starovekých vírusov uchováva aj mumifikované pozostatky mnohých vyhynutých živočíchov, ktoré sa vedcom v posledných rokoch podarilo objaviť a preskúmať, vrátane dvoch mláďat jaskynných levov a nosorožca srstnatého.

Ak by ľudia neboli „na oživené staré neznáme vírusy pripravení, situácia by v prípade chorôb rastlín, zvierat alebo ľudí mohla byť katastrofálna,“ napísali autori štúdie uverejnenej vo februári v&nbsp;<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.mdpi.com/1999-4915/15/2/564">časopise Viruses</a>. Ľudia by tým pádom nemali k dispozícii žiadnu špecifickú liečbu alebo vakcínu.

„Našťastie môžeme oprávnene dúfať, že epidémiu spôsobenú oživenou prehistorickou patogénnou baktériou by sme mohli rýchlo zvládnuť pomocou moderných antibiotík, ktoré máme k&nbsp;dispozícii,“ uviedli autori&nbsp; s&nbsp;tým, že „aj keď sa zdá, že baktérie nesúce gény odolnosti voči antibiotikám sú v permafroste prekvapivo rozšírené.“

Článok pokračuje na ďalšej strane&nbsp; ►►►

Zmrazeným vírusom v&nbsp;permafroste sa venuje Jean-Michel Claviere, emeritný profesor medicíny a genomiky na lekárskej fakulte Aix-Marseille University School of Medicine v Marseille vo Francúzsku. Bol to on, kto testoval vzorky odobraté zo sibírskeho permafrostu, aby zistil, či sa v&nbsp;ňom nachádzajú vírusové častice a&nbsp;či sú stále infekčné. Sám ich opísal ako „zombie“ vírusy.

Už v&nbsp;roku 2014 sa mu podarilo oživiť vírus, ktorý spolu s&nbsp;jeho tímom izolovali z&nbsp;permafrostu. Po vložení vtedy 30-tisíc rokov starého vírusu do kultivačných buniek zistili, že je stále infekčný. Vzhľadom k&nbsp;bezpečnosti sa preto rozhodol&nbsp; študovať len vírus, ktorý by mohol napádať jednobunkové améby, nie zvieratá či ľudí. Svoj úspech zopakoval aj o&nbsp;rok neskôr.

Teraz sa Clavierovi podarilo izolovať päť nových rodín vírusov. Ako píše CNN, najstaršia bola na základe rádiokarbónového datovania pôdy stará 48&nbsp;500 rokov a&nbsp;pochádzala zo vzorky zeme odobratej z&nbsp;podzemného jazera 16 metrov pod povrchom.

Claviere uviedol: „To, že vírusy infikujúce améby, sú po tak dlhom čase stále infekčné, naznačuje potenciálne väčší problém.“ Obáva sa, že ľudia považujú jeho výskum len za vedeckú kuriozitu a&nbsp;nevnímajú perspektívu návratu prastarých vírusov ako vážnu hrozbu pre verejné zdravie.

„Vidíme stopy mnohých, mnohých, mnohých ďalších vírusov,“ dodal. „Takže vieme, že tam sú. Nevieme však s istotou, či sú stále nažive. Ale naša úvaha je taká, že ak sú vírusy améby stále živé, neexistuje dôvod, prečo by ostatné vírusy neboli stále živé a schopné infikovať svojich vlastných hostiteľov.“

Naša imunita je úzko spätá s&nbsp;mikrobiologickým prostredím, v&nbsp;ktorom žijeme. „Ak je v permafroste skrytý vírus, s ktorým sme neboli v kontakte tisíce rokov, je možné, že naša imunitná obrana nie je dostatočná. Je správne rešpektovať situáciu a byť proaktívny a nielen reaktívny.&nbsp;A spôsob, ako bojovať so strachom, je mať vedomosti,“ uviedla pre CNN Birgitta Evengård, emeritná profesorka na Katedre klinickej mikrobiológie Univerzity Umea vo Švédsku.

Medzi ďalšie výzvy podľa Kimberley Minerovej patrí aj „kvantifikácia toho, kde, kedy a&nbsp;ako rýchlo sa bude permafrost topiť. Môže ísť o&nbsp;pomalý postupný proces, ktorý trvá niekoľko centimetrov za desaťročie, ale môže prebiehať aj rýchlejšie a&nbsp;to v&nbsp;prípade masívnych zosuvov pôdy, kedy sa môže náhle odhaliť hlboká a&nbsp;skrytá vrstva permafrostu.“

Vo výskumnom dokumente z&nbsp;roku 2021 Minerová označila priamu infekciu ľudí starými patogénmi uvoľnenými z permafrostu za „v súčasnosti nepravdepodobnú“. Čoho sa však obáva sú organizmy, ktoré by mohli priniesť dynamiku starých a&nbsp;vyhynutých ekosystémov do súčasnej Arktídy s&nbsp;neznámymi následkami.

„Opätovné objavenie sa starých mikroorganizmov má potenciál zmeniť zloženie pôdy a vegetatívny rast, čo môže ešte viac urýchliť účinky zmeny klímy,“ uviedla Minerová.

V&nbsp;súčasnosti nie je jasné, ako by takéto mikróby interagovali s moderným prostredím. „V skutočnosti je to experiment, ktorý by, podľa mňa, nechcel spustiť nikto z nás. Najlepším postupom je pokúsiť sa zastaviť topenie a širšiu klimatickú krízu a udržať tieto nebezpečenstvá navždy pochované v&nbsp;permafroste,“ dodala Minerová na záver.