Trpíte aj vy syndrómom FOBO? Môže vám celkom pokaziť život

Nerozhodnosť, ktorú v tej chvíli cítite, má svoj názov: FOBO. Ide o nepríjemný pocit, ktorý je blízkym príbuzným známejšieho FOMO. Kým FOMO (Fear of Missing Out, strach z premeškania) spôsobuje úzkosť z toho, že by vám mohlo niečo uniknúť, syndróm FOBO (Fear of a Better Option, strach z lepšej alternatívy) vám naopak bráni v rozhodovaní, pretože sa obávate, že by ste mohli objaviť niečo lepšie.

Táto nerozhodnosť nie je len nepríjemná, ale môže negatívne ovplyvniť každodenný život, vzťahy aj psychické zdravie. V extrémnych prípadoch vedie k tomu, že človek sa rozhodovaniu vyhýba úplne – a nakoniec si nekúpi ani tie cereálie.

Aj keď FOBO nie je tak známe ako FOMO, vzniklo v tom istom čase a v tom istom článku. Pojem zaviedol investor a spisovateľ Patrick McGinnis v roku 2004 a poukazuje na to, ako dokáže obrovské množstvo možností človeka úplne paralyzovať.

Kým FOMO núti ľudí vrhať sa na všetky dostupné príležitosti, aby im nič neuniklo, FOBO robí pravý opak – človek sa zdráha urobiť akékoľvek rozhodnutie, pretože stále dúfa, že sa objaví ešte lepšia možnosť.

McGinnis FOBO opísal ako úzkosť z toho, že existuje lepšia voľba, a preto sa človeku zdá nezmyselné uspokojiť sa s niečím, čo už má pred sebou. Tento strach sa prejavuje v rôznych oblastiach – pri online nakupovaní, hľadaní partnera, výbere zamestnania či plánovaní dovolenky. Človek donekonečna analyzuje možnosti, no nikdy sa nevie rozhodnúť, pretože vždy existuje „čo ak“.

Každý sa občas ocitne v situácii, keď sa nevie rozhodnúť, no niektorí ľudia tým trpia pravidelne. McGinnis si tento fenomén prvýkrát všimol počas štúdia na Harvard Business School. Spolužiaci neustále analyzovali svoje možnosti a zdráhali sa prijať akékoľvek rozhodnutie, pretože sa báli, že by si mohli vybrať nesprávne. Žili v neustálej neistote a radšej nič nevybrali, než aby si vybrali „zle“.

Tento strach z nesprávneho rozhodnutia spôsobuje, že človek sa stáva pasívnym pozorovateľom vlastného života. McGinnis to prirovnáva k srnke, ktorá zamrzne v svetlách auta – v momente, keď by mala konať, zostane stáť na mieste a neurobí nič.

Ako povedal pre The Guardian, príčina tohto správania je podľa neho jednoduchá: ľudská myseľ je naprogramovaná tak, aby hľadala najlepšie riešenie. V minulosti bolo dôležité počkať na ideálne podmienky, pretože to mohlo znamenať rozdiel medzi smrťou a prežitím. Dnes však máme možnosť voľby na každom kroku a miesto toho, aby nám to pomáhalo, nás to často len brzdí.

Kedysi ste si v obchode mohli kúpiť napríklad biele šnúrky do topánok a na výber boli tri druhy. Dnes si ich môžete vybrať z dvesto variantov na internete. Viac možností však neznamená väčšiu spokojnosť – práve naopak, často vedie k frustrácii a nerozhodnosti.

Nerozhodnosť spôsobená FOBO môže prerásť do vážnejších psychických problémov. Podľa psychológov môže vyvolávať úzkosť, stres a dokonca aj depresiu. Keď si človek nedokáže vybrať medzi viacerými možnosťami, môže to viesť k vyčerpaniu, strate spánku či chuti do jedla.

FOBO môže tiež poškodiť medziľudské vzťahy. Ak niekto neustále váha, či sa zaviazať k vzťahu, môže tým ubližovať svojmu partnerovi. Podobne v pracovnej sfére môže FOBO zabrániť tomu, aby si človek našiel dobrú pracovnú príležitosť – neustále váha, či poslať životopis, pretože možno zajtra uvidí lepšiu ponuku.

Niektorí odborníci považujú FOBO za prirodzenú súčasť moderného života, no iní upozorňujú, že u ľudí s predispozíciou na úzkosť môže tento fenomén výrazne zhoršiť ich stav. Niektoré prípady môžu mať pôvod v traumatických skúsenostiach – napríklad ak niekto v minulosti urobil rozhodnutie, ktoré neskôr ľutoval, môže sa stať, že už nikdy nebude chcieť riskovať ďalšiu „chybu“.

Hoci FOBO môže pôsobiť ako nevyhnutný vedľajší efekt moderného sveta, existujú spôsoby, ako ho prekonať. Kľúčom je zmena prístupu k rozhodovaniu. Namiesto toho, aby ste hľadali „dokonalú“ možnosť, by ste sa mali sústrediť na to, čo je pre vás v danej chvíli najlepšie.

Inými slovami: namiesto toho, aby ste sa snažili urobiť perfektné rozhodnutie, urobte také, ktoré je dostatočne dobré. Hľadáte dokonalý byt? Možno stačí, ak je dostupný, cenovo výhodný a vyhovuje vašim potrebám. Ak sa o pár rokov objaví lepšia možnosť, vždy sa dá presťahovať.

Podobne to platí aj pri iných rozhodnutiach. Ak si objednáte pizzu s prílohami, ktoré vám nakoniec nebudú chutiť, nič sa nedeje – nabudúce si vyberiete inú. Ak si nájdete prácu, ktorá vám nebude vyhovovať, stále máte možnosť neskôr odísť a nájsť si lepšiu.

Odborníci tiež upozorňujú, že FOBO spôsobuje, že človek si nevie vážiť to, čo už má. Neustále hľadanie lepších možností vedie k tomu, že nikdy nie sme spokojní. Ak si človek uvedomí, že žiadna možnosť nebude nikdy dokonalá, môže sa mu uľaviť a bude sa mu ľahšie rozhodovať.

McGinnis varuje, že FOBO neovplyvňuje len jednotlivca, ale aj jeho okolie. Ak niekto neustále odkladá rozhodnutia, vytvára dojem nespoľahlivosti. Taký človek sa môže stať priateľom, ktorý nikdy nič nepotvrdí, alebo partnerom, ktorý sa bojí záväzku.

Rozhodovanie patrí k životu. Čím skôr si uvedomíte, že väčšina rozhodnutí nie je osudových a že vždy existuje možnosť neskoršej úpravy kurzu, tým menej vás FOBO ovládne. A možno si konečne bez stresu vyberiete aj tie cereálie.