Čo vyplýva z doterajších poznatkov? Ochorenie sa vyznačuje veľmi vysokou mierou nákazlivosti a infekčnosti. Približne 95 percent prípadov sa však z ochorenia zotavilo. V známych prípadoch úmrtí nákaze predchádzali zvyčajne iné vážnejšie zdravotné problémy. Na základe rôznych ukazovateľov má okolo 80 percent pacientov mierny priebeh ochorenia.

Nie je však dobré nákazu podceňovať, keďže nikto nemá dostatočné skúsenosti s týmto vírusom a jeho možnými dôsledkami. Akékoľvek prognózy sú neisté a prinajmenšom treba mať rešpekt. Zatiaľ sa ukazuje, že v nebezpečenstve sú hlavne ľudia trpiaci inými ochoreniami či tí s oslabeným imunitným systémom, pričom táto definícia sa týka aj tých, ktorí sa zahrávajú s vlastnou obranyschopnosťou prostredníctvom nevhodnej životosprávy.

Skôr nepríjemnosť než nebezpečenstvo

V&nbsp;porovnaní s&nbsp;predchádzajúcimi generáciami žijeme v&nbsp;blahobyte. Naplnené regály v&nbsp;obchodoch i&nbsp;v&nbsp;domácnostiach, menšie množstvo hladujúcich. Najväčšou starosťou súčasného človeka nie je dosýta sa najesť, ale obmedziť prejedanie. Priberáme, ale zároveň, paradoxne, často trpíme podvýživou, pretože v&nbsp;rastúcom bruchu máme všetko možné, len nie dosť živín, ktoré telo skutočne potrebuje. Náš spôsob života sa dramaticky zmenil: menej cvičenia, menej času stráveného vonku, menej rýb, ovocia, zeleniny, ale viac mäsa, cukru a&nbsp;rafinovaných jedál.

Zišli sme z&nbsp;cesty životného štýlu vhodného pre náš druh. Naše jedlo je síce dokonale sofistikované, dokážeme ho dopestovať či dochovať čím ďalej, tým rýchlejšie, ale jeho nutričné hodnoty takýmto spôsobom padajú na dno. Od sviatočných pečených jedál sme prešli k&nbsp;mäsu a&nbsp;údeninám trikrát denne. Dnes je síce na trhu viac liekov, ktoré zachraňujú životy, ale zároveň sú „predátormi živín“. Pokiaľ vôbec vyjdeme na slnko, zo strachu z&nbsp;rakoviny máme na sebe vrstvu krému – je nepodstatné, že od vitamínu D závisí náš imunitný systém...

Pritom je isté, že pokiaľ sa koronavírus či akýkoľvek iný podobný patogén pokúsi ohroziť jedinca so správne fungujúcim imunitným systémom, pravdepodobne sa mu podarí vyvolať mierne príznaky ochorenia, prípadne žiadne. „Čo je najdôležitejšie? Dobre jesť, dobre spať a&nbsp;zbaviť sa stresu,“ upozorňuje v&nbsp;tejto súvislosti uznávaná imunologička MUDr. Caroline Sokolová.

„Vieme, že pre väčšinu ľudí je nákaza koronavírusom skôr nepríjemnosť než niečo, čo môže byť nebezpečné či ohrozujúce život. Vyvážená strava je zá­klad. Rovnako dôležité je však znížiť stres, ktorý dokáže potlačiť aj ten najlepšie vybudovaný imunitný systém. A&nbsp;vaša imunita doslova miluje kvalitný spánok. Ten je priamo spojený s&nbsp;odpoveďou našej imunity na vírusy a&nbsp;baktérie,“ upozorňuje.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Doterajšie štatistiky ukazujú, že koronavírus najviac ohrozoval ľudí vyššieho veku, a&nbsp;to predovšetkým mužov. Analýza, ktorú nedávno zverejnilo Čínske centrum pre kontrolu a&nbsp;prevenciu chorôb, hovorí o&nbsp;tom, že hoci ženy sa nakazili zhruba v&nbsp;rovnakom počte ako muži, úmrtnosť mužov bola o&nbsp;dosť vyššia. Napokon, muži boli viac zasiahnutí aj v&nbsp;prípade vypuknutia ohnísk SARS či MERS. Aj keď SARS postihol viac žien než mužov, podľa štúdie zverejnenej v&nbsp;Annals of Internal Medicine bola úmrtnosť mužov až o&nbsp;50&nbsp;percent vyššia.

Muži omnoho viac zomierali aj počas epidémie španielskej chrípky v&nbsp;roku 1918. Podľa vedcov v&nbsp;týchto epidémiách pôsobí niekoľko faktorov, z&nbsp;ktorých niektoré sú biologické a&nbsp;iné súvisia so životným štýlom. Pokiaľ ide o&nbsp;vyvolanie imunitnej reakcie na infekcie, muži sa javia ako slabšie pohlavie. „Ženy s&nbsp;vírusmi bojujú lepšie,“ vyhlasuje aj Sabra Kleinová, vedkyňa študujúca rozdiely v imunitných reakciách v&nbsp;závislosti od pohlavia.

Naše jedlo je síce dokonale sofistikované a dokážeme ho dopestovať či dochovať čím ďalej, tým rýchlejšie, ale jeho nutričné hodnoty takýmto spôsobom padajú na dno.

Aj keď dôvody tejto skutočnosti ešte nie sú presne známe, isté je, že svoju úlohu hrá aj životný štýl, ktorý je u&nbsp;mužov vo všeobecnosti menej kvalitný. „Napríklad od začiatku vypuknutia pandémie úradníci verejného zdravia zdôrazňujú dôležitosť častého a&nbsp;dôkladného umývania rúk, aby sa zabránilo infekcii,“ vysvetľuje odborníčka. „Lenže niekoľko aktuálnych štúdií ukázalo, že muži – a&nbsp;dokonca aj tí v&nbsp;zdravotníctve&nbsp;– venujú umývaniu rúk oveľa menej pozornosti než ženy. Tak­isto sa menej zaujímajú o&nbsp;zloženie stravy a&nbsp;menej spia.“

Je zaujímavé, koľko odborníkov hovorí v&nbsp;súvislosti s&nbsp;podporou imunity a&nbsp;bojom s&nbsp;vírusovými ochoreniami práve o&nbsp;mimoriadnej dôležitosti kvalitného spánku. Jeden z&nbsp;najvýznamnejších spánkových odborníkov a&nbsp;autor série kníh na túto tému doktor Michael Breus vraví: „Dostatočne spať je jedným z&nbsp;najlepších spôsobov, ako môžeme zlepšiť svoju imunitu a&nbsp;brániť sa pred vírusmi a&nbsp;ochoreniami. Spánok je prirodzený posilňovač imunity.“ Vedci zvyčajne usudzujú, že na to, aby prebehol kompletný spánkový cyklus, treba spať aspoň osem hodín, počas ktorých sa vyplavujú dôležité hormóny potrebné na tvorbu buniek imunitného systému.

„Jedným zo spôsobov, ako spánok pomáha imunitnému systému, je aj to, že podporuje produkciu T buniek,“ vysvetľuje doktor Breus. „T bunky sú biele krvinky, ktoré hrajú rozhodujúcu úlohu v&nbsp;reakcii imunitného systému na vírusy. Ich aktivácia je dôležitým krokom pre to, aby si telo poradilo s&nbsp;útočníkmi.“ Naopak, popri nedostatku spánku aktiváciu spomenutých buniek znižuje aj chronický stres. Už začiatkom 80. rokov dvaja vedci – psychologička Janice Kiecoltová-Glaserová, Ph.D., a&nbsp;imunológ Ronald Glaser, Ph.D., v&nbsp;tejto súvislosti skúmali študentov medicíny.

Okrem iného zistili, že ich imunita každoročne významne klesala vplyvom obyčajného stresu z&nbsp;trojdňovej skúšky. Účastníci testu mali v&nbsp;tom čase menej prirodzených bojovných buniek, ktoré sú schopné účinne bojovať s&nbsp;vírusovými infekciami, a&nbsp;častejšie podliehali ochoreniam. Nie nadarmo sa o&nbsp;strese hovorí ako o&nbsp;„zabijakovi imunity“.

Na jeho nebezpečenstvo poukazuje aj profesorka z&nbsp;americkej Severozápadnej univerzity Catherine Bellingová, ktorá sa venuje výskumu úlohy strachu a&nbsp;úzkosti v&nbsp;zdravotníctve. V&nbsp;prípade súčasnej epidémie koronavírusu hovorí o&nbsp;začarovanom kruhu: „Ľudia sa boja nákazy, často prepadajú panike. Lenže čím viac stresu prežívame, tým sa stávame zraniteľnejšími pre vírusy, pretože stres tlmí našu imunitnú odpoveď.“ Jednoducho povedané: čím viac budeme žiť v&nbsp;strese z&nbsp;potenciálnej nákazy, tým viac zvyšujeme jej pravdepodobnosť.

Tri najsilnejšie zbrane proti vírusom: Disponujete nimi?

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Tri najsilnejšie zbrane proti vírusom: Disponujete nimi?

Súvisiace články

Telesné orgány sú aktívne v rôznom čase. Viete to využiť?

Choroby, ktoré sprevádzajú starnutie: Čo vám môže hroziť?

Pľúca ničí postupne: Smrteľnú chorobu môžu ohlásiť nechty

KVÍZ o stave vašich kostí: Overte si, či sú zdravé

Štyri potraviny, ktoré potichu ničia vaše zdravie: Zbavte sa ich

Potraviny, ktoré NIKDY nejedzte nalačno. Tieto potrápia prázdny žalúdok najviac

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás