Nasledujúci príbeh sa objavil na webstránke týždenníka Život: Ešte na strednej škole som mal spolužiačku Janu. Bola štíhla, rada športovala, nepila alkohol ani nefajčila. Rada varila, piekla, vždy si dávala záležať na kvalite jedla, ktoré pripravovala. Jedlo bolo totiž jej koníčkom. Občas sa jej však stávalo, že jej bolo aj po obľúbenom jedle ťažko. Vždy to však pripisovala iba tomu, že sa schuti a rýchlo najedla. Keď nastúpila na vysokú školu, jej problémy sa začali zhoršovať. Neskôr si všimla, že závažnosť ťažkostí sa zvyšovala úmerne so stresom zo štúdia. Tráviace problémy vyvrcholili počas skúškového obdobia, keď už bez bolestí a hnačiek nedokázala zjesť ani jogurt. Na naliehanie svojich rodičov navštívila lekára a po niekoľkých vyšetreniach dostala diagnózu – trpela intoleranciou laktózy.

Vyšetria vás
„Čo sa týka modernej diagnostiky, zlatým štandardom sú sérologické vyšetrenia najmä na celiakiu, laktózovú a histamínovú intoleranciu spolu s histologickým a histochemickým vyšetrením sliznice z dvanástnika,“ vymenúva gastroenterológ Miroslav Šorf.

Častá diagnóza

Jana nie je ani zďaleka jediná, ktorej bežné jedlo spôsobuje tráviace ťažkosti. Škála potravinových alergií či intolerancií je veľmi pestrá a gastroenterológovia sa s nimi stretávajú denne. „V poslednom období sme svedkami zlepšenej diagnostiky potravinových intolerancií, takže celkový počet pacientov narastá. Jednak je to práve zvýšenou záchytnosťou cez moderné diagnostické metódy, ale aj vyššou expozíciou potravinových alergénov na organizmus v súlade s pridruženými ochoreniami, ktoré spôsobujú celkové oslabenie organizmu,“ vysvetľuje gastroenterológ Miroslav Šorf. Okrem skupín obsahujúcich určitú zložku, ako napríklad mliečne výrobky alebo výrobky z múky, sa vyskytujú izolované alergie na konkrétne potraviny, napríklad mrkva, zeler či dokonca jablká. Štatistiky hovoria, že v rozvinutých krajinách trpí nejakou formou potravinovej intolerancie až okolo 60 percent populácie.

Kde sa vzali?

Možno sa aj vy pýtate, kde sa všetky tie „moderné“ alergie a intolerancie vzali. Veď naši rodičia a starí rodičia jedli všetko a nič im nebolo. Túto istú otázku si kladú vedci. Existuje mnoho teórií. Zatiaľ čo pri niektorých je známa genetická záťaž, napríklad pri celiakii, pri ostatných môže hrať úlohu predčasné alebo, naopak, neskoré zaradenie lepku, laktózy a iných alergénov do stravy. Skloňuje sa aj stres, znížená imunita, nadváha či kvalita potravín, ktoré konzumujeme. „Genetickú záťaž sme schopní zistiť vďaka komplexným genetickým vyšetreniam,“ upozorňuje odborník. Či však vaše problémy vyvolala nadváha alebo stres, sa z kvapky krvi ešte dlho nebude dať zistiť. Miroslav Šorf konštatuje: „Prevencia vzniku alergií a intolerancií je hlavne zdravý životný štýl a dobrý imunitný systém. A ak už intolerancia vznikne, je dôležité dodržiavať diétne stravovanie, napríklad bezlepkovú diétu pri celiakii a podobne.“

Pokračovanie na ďalšej strane...