Čo vlastne robia epidemiológovia
Aktuálne majú plné ruky práce, ale čo robia v prípade, ak práve nezúri okolo nás nejaká pandémia? Obvykle pracujú vo výskumných ústavoch a bádajú. Ale to neznamená, že každý deň objavia nejakú novú chorobu. Obvykle študujú patogény, rôzne zvieratá, možnosti prenosu rôznych ochorení. Pripravujú práce aj príručky prežitia. Jednoducho bežná kancelárska práca. Veľkú časť bežného pracovného života im zaberá aj výskum a spisovanie žiadostí o granty.

Kladú veľmi nepríjemné otázky
Úlohou epidemiológov je aj skúmať ohniská nákazy. Prešetrovať kontakty, pýtať sa intímne otázky. To znamená, že ak ste sa nakazili nejakou chorobou, napríklad COVID-19, začnú zisťovať všetky vaše kontakty, kamarátstva aj tajné vzťahy. To v praxi znamená, že zrazu do svojho života verejne musíte priznať aj milenku či dve. Epidemiológ to musí zverejniť. To je úloha, ktorá je skutočne značne riskantná.

Často menia názory
Epidemiológ nie je vedec, ktorý skúma veci nemenné. Preto ak prichádzajú do kontaktu s novou epidémiou, môžu často meniť názory. Pretože sa mení aj ochorenie a jeho šírenie. Epidémia má niekoľko fáz a v každej sa môže správať inak. Z pohľadu verejnosti epidemiológ mení často svoje závery a to čo platilo kedysi, už vyhlasuje za nepravdivé. Nie je to však omylom. Ide o dôsledok vývoja živého materiálu, ktorý je nepredvídateľný.

Sú tak trochu outsideri
Ide o súčasť profesionálnej deformácie. Jednoducho po rokoch strávených v ústave s chorobami, nemôžete s pokojným svedomím cestovať lietadlom. A pritom nemusíte mať strach z lietania. Máte skepsu použiť príbor v reštaurácií, nabrať si jednou lyžicou pri švédskych stoloch. Úzkostlivosť a obozretnosť k vlastnému zdraviu je pre iných často nepochopiteľná. Ale epidemiológovia s ňou musia žiť v MHD, na letiskách, v obchodoch, na spoločenských podujatiach. A nie je to obvykle nič príjemné.