Boj proti tme
Keď vonku nie je dosť svetla, naše telo vypadáva z rytmu. Viachodinová práca v slabo osvetlenej kancelárii situáciu ešte zhoršuje. No boj s jednotvárnou zimnou temnotou sa už dávno začal. Vedci sa proti nej bránia napríklad pomocou umelej oblohy, svetelnej terapie či svetelnej sprchy.

Je dokázané, že svetlo ovplyvňuje naše zdravie. Poruchy spánku aj depresie sú len dva možné dôsledky trvalého nedostatku svetla. Naopak, správne použité svetlo môže zvyšovať našu koncentráciu a zlepšiť zdravie. Preto rozhodujúca otázka znie: Kedy, koľko a aké svetlo potrebujeme, aby naše telo optimálne fungovalo?

Spať treba za tmy
Výskum svetla je zatiaľ pomerne mladá vedecká oblasť. Aj keď sa vedci venujú otázke, ako pôsobí svetlo na naše telo z biologického hľadiska, už od roku 1980, až v roku 2002 objavili gangliové bunky v sietnici oka. Tie neslúžia len na videnie, ale takisto regulujú cez šuškovité teliesko v mozgu (epifýzu) tvorbu hormónu melatonínu. Večer sa produkcia tohto „spiaceho“ hormónu rozprúdi, aby sme boli ospalí. V noci ho máme osem- až desaťkrát viac než cez deň. Svetlo brzdí jeho tvorbu, a preto ráno mozog zase vráti jeho objem do pôvodného stavu, aby sme sa zobudili. Každý slnečný lúč zosilňuje tento proces. A tak je jasné: svetlo určuje rytmus našich vnútorných hodín – ide o denný, cirkadiálny, rytmus človeka a iných cicavcov. Je teda signálom o aktuálnom „subjektívnom“ čase. Možno ho porovnať s komplikovaným hodinovým strojčekom, ktorý riadi denný chod telesných funkcií a vylaďuje ich postupne jeden za druhým.

Pod umelou oblohou
Od vynálezu žiarovky sa človek čoraz väčšmi vymaňuje z riadenia denným svetlom. Napríklad v našich kanceláriách žijeme vo svete umelého svetla. Pre pracoviská je síce predpísaná určitá svetelnosť, no z biologického pohľadu toto množstvo svetla nepostačuje. Okrem toho kancelárske svetlo má farebné spektrum, ktoré nevhodne pôsobí na telové hodiny. Vedci sa pokúšajú opäť vytvoriť túto harmóniu, dokonca ju vylepšiť.

Tento úmysel vyzerá sľubne. Pri jednom pokuse strávilo tridsať osôb jeden pracovný deň v kancelárii s dynamickým osvetlením aj bez neho. Výsledok? Pod umelou oblohou boli účastníci bdelejší a vyrovnanejší než pri zvyčajnom statickom osvetlení. Keď sa svetlo mení v priebehu ôsmich hodín pomaly vo farebnom tóne a svetle, oko na to nereaguje, ale telo áno.  Ale keď svetlo bliká, znižuje sa koncentrácia.

Pre starších ľudí
Výskumníci svetla sa venujú nielen osvetleniu kancelárií, ale aj domov seniorov, detských škôlok a vysokých škôl. Jedna štúdia dokázala, že dôchodcovia v domovoch oveľa lepšie spia, keď je tam osvetlenie denného cyklu svetlo-tma silnejšie nasadené, než bolo doteraz.

Niečo podobné spozorovali vedci aj u žiakov. Jednotlivé triedy vybavili rozličnými svetelnými systémami. Keď sa osvetlenie tried prispôsobilo biologickým procesom, žiaci preukázali lepšiu sústredenosť pri teste než iná skupina a úlohy dokázali riešiť rýchlejšie.

Nástrahy svetla
Tieto osvetlenia fungujú, no treba byť opatrní. Pravé denné svetlo so spektrom ako slnko môže cez deň pôsobiť pozitívne a byť zdravé. V noci je však zlé pre telo. Rozhodujúce pre úspech takýchto techník je vedieť, kedy a aký druh svetla použiť. Preto je nutné presne analyzovať denný cyklus každého jednotlivca a svetlá nastavovať individuálne. V budúcnosti sa z toho môže stať zisková činnosť.