Liek údajne obnovuje normálnu bunkovú signalizáciu u myší, ktorých vek zodpovedá ľudskému biologickému veku 30 rokov. Vedecký tím však, žiaľ, zistil, že účinky lieku trvali len asi päť týždňov.

Podľa vedca Roberta K. Naviauxa z University of California je jedným z univerzálnych príznakov autizmu metabolická porucha. Bunky majú okolo seba akúsi auru z metabolitov, malých molekúl, ktoré sa podieľajú na metabolizme vďaka chemickým procesom, a nukleotidov, ktoré ich obklopujú.

Táto aura vysiela signály o zdravotnom stave bunky. Ak je ohrozená alebo poškodená mikróbami, vírusmi, baktériami alebo chemikáliami, napríklad znečisťujúcimi látkami, reaguje namiesto normálnej imunitnej odpovede defenzívne a komunikácia medzi bunkami sa dramaticky zníži. Ak sa to stane v čase nášho detstva, oneskorí sa vývoj nervového systému.

„Bunky sa správajú ako krajina vo vojne,“ vyjadril sa Naviaux. „Keď pocítia ohrozenie, opevnia sa na svojich hraniciach. Nedôverujú svojim susedom.“ Keď prestanú komunikovať  bunky, aj deti prestanú hovoriť. Od úpravy abnormality v tele myši k lieku pre ľudstvo je dlhá cesta, ale tento prístup je novým spôsobom, ako sa pokúsiť riešiť problém autizmu.

Tím doktora Naviauxa testoval účinok suraminu, ktorý bol prvý raz syntetizovaný v roku 1916 a používa sa na liečbu trypanosomiázy alebo africkej spavej choroby, parazitárneho ochorenia. Dvadsať percent známych faktorov spojených s autizmom je genetických, ale väčšina z nich nie je takto podmienená. Je zlé, že verejnosť chápe gény a životné prostredie ako samostatné a nezávislé faktory.

Gény a faktory životného prostredia sa ovplyvňujú. Výsledkom tejto interakcie je metabolizmus. Vedci zistili, že suramin zablokoval vonkajšie signálne dráhy používané v myšom modeli, a to priamo súvisí s poruchou autistického spektra (ASD) u človeka. Je teda možné, že ľudstvu svitne ďalšia nádej na úplné uzdravenie.