Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Prosopagnózia, bežne známa ako tvárová slepota, je zriedkavá neurologická porucha a charakterizuje ju neschopnosť človeka zapamätať si tváre ľudí v súvislosti s ich menami, pričom schopnosť rozoznávať ostatné objekty ostáva relatívne nedotknutá. Tento stav môže byť vrodený alebo vzniknúť po poškodení mozgu. Poškodenie časti mozgu, ktorý zodpovedá za rozpoznávanie tváre, je najčastejšou príčinou prosopagnózie. Jedinci s týmto syndrómom stále vnímajú rysy tváre, ale nedokážu ich spojiť s konkrétnou osobou. Môžu mať tiež ťažkosti so zapamätaním si tvárí ľudí, s ktorými sa stretli aj keď ich poznajú už dlho. Výnimočne majú niektorí problém s rozpoznávaním iných objektov, ako sú autá alebo budovy.

<strong>Progresívna osifikujúca fibrodysplázia</strong>

Progresívna osifikujúca fibrodysplázia (FOP) je zriedkavá genetická porucha, ktorá postihuje približne jedného z dvoch miliónov ľudí na celom svete. FOP je známy aj ako „syndróm kamenného muža“, pri ktorom dochádza k progresívnej tvorbe kostí vo svaloch, šľachách a väzoch, čo vedie k obmedzenému pohybu a nakoniec k úplnej nehybnosti. Poruchu vyvoláva mutácia v géne ACVR1, ktorý dáva pokyny na vytvorenie proteínu podieľajúcom sa na vývoji a udržiavaní kostí a iných tkanív. Kvôli mutácii je proteín hyperaktívny, čo vedie k tvorbe ďalších kostí v mäkkých tkanivách tela. Bohužiaľ, neexistuje žiadny liek a možnosti liečby sú dosť obmedzené. Desivé je najmä to, že až v 90 percentách prípadoch pacientom nesprávne stanovia diagnózu, čo vedie ešte k väčším zdravotným problémom. 

Kleine-Levinov syndróm (KLS), známy aj ako syndróm Šípkovej Ruženky, je zriedkavá neurologická porucha, ktorá postihuje približne jedného až dvoch ľudí z milióna, predovšetkým dospievajúcich a mladých dospelých. Medzi príznaky patria opakujúce sa epizódy nadmerného spánku, zmenené správanie a kognitívne poruchy. Počas epizód môžu jednotlivci spať až 20 hodín denne so zníženou potrebou jedla a pitia. Ďalšie príznaky KLS môžu zahŕňať zmenené správanie, ako je impulzívnosť, podráždenosť a hypersexualita, ale aj kognitívne poruchy, ako je zmätenosť, dezorientácia a strata pamäti. Počas epizód ochorenia približne 50 percednt pacientov vykazovalo príznaky zodpovedajúce hypersexualite, pričom častejšie boli u mužov. U mužov príznaky zahŕňali aj zvýšenú alebo zjavnú masturbáciu, odhaľovanie sa, používanie obscénneho jazyka, či nevyžiadané sexuálne návrhy.

Jeruzalemský syndróm je súbor mentálnych javov vyvolaných návštevou Jeruzalema a zahŕňa nábožensky motivované obsedantné myšlienky, bludy alebo iné skúsenosti, ktoré pripomínajú psychózu. Postihuje jednotlivcov z rôznych náboženských prostredí vrátane židov, kresťanov i moslimov. Syndróm bol v minulosti bežnejší, s približne 50 prípadmi ročne, čo viedlo k zriadeniu psychiatrickej liečebne v Jeruzaleme ako špeciálneho liečebného centra pre turistov, predovšetkým kresťanov. V Starom meste Jeruzalema došlo v minulosti ku kurióznemu incidentu s mužom, ktorý blúdil v bielom rúchu a tvrdil, že je apoštol Pavol. Zadržala ho polícia a previezla na miestnu kliniku duševného zdravia, keď sa pokúšal prinútiť mnohých židov a moslimov, aby nasledovali jeho vieru. Ďalší prípad sa týkal muža, ktorý veril, že je Ján Krstiteľ, pričom ho našli blúdiť nahého v púšti. Predtým, ako ho zadržala miestna polícia sa pokúšal pokrstiť ľudí, ktorých stretol Väčšina pacientov, ktorí zažívajú takéto odtrhnutie od reality, sú hlboko nábožní pútnici. Majú tendenciu byť skôr protestantmi ako katolíkmi a pochádzajú z vidieckych oblastí. Okrem toho ide často o ich prvú cestu do zahraničia a majú idealizovaný obraz Jeruzalema z rokov štúdia Biblie. Títo pacienti následne nedokážu zosúladiť svoje očakávania s realitou, čo vedie ku krátkodobému psychickému zrúteniu.