Štítna žľaza je mimoriadne dôležitá, trápi aj vaše telo?

Ako píše Život, odhaduje sa, že asi dvesto miliónov ľudí na celom svete trpí nejakou formou ochorenia štítnej žľazy. Dvoma najčastejšími sú hypotyreóza (znížená činnosť štítnej žľazy) a hypertyreóza (nadmerná činnosť štítnej žľazy), pričom ženy sú postihnuté desaťkrát častejšie ako muži.

Poruchy štítnej žľazy sú staré ako ľudstvo samo. Už v roku 1500 pred naším letopočtom faraóni odporúčali „soľ z Dolného Egypta“ ako liečbu strumy. Súčasné pomenovanie získala štítna žľaza v roku 1656, keď anatóm Thomas Wharton prirovnal jej tvar k starogréckemu štítu (tyreos). V tej dobe sa už napríklad v Číne hojne používali morské riasy obsahujúce jód na liečbu jej ochorení a prax sa rozširovala do mnohých krajín sveta.

Ešte o storočie skôr poskytol prvú ilustráciu štítnej žľazy Leo­nardo da Vinci a v roku 1543 anatóm Andreas Vesalius predložil jej prvý anatomický opis a zobrazenie. O chirurgickú operáciu sa lekári pokúšali oveľa skôr, už okolo roku 990. Až do 19. storočia však zostali chirurgické zásahy veľmi riskantné a napospol neúspešné. Prelom nastal až s príchodom Theodora Kochera, ktorý v roku 1909 získal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu práve vďaka výskumu štítnej žľazy. Dnes sa odhaduje, že u jednej z ôsmich žien sa počas života objavia problémy so štítnou žľazou. Problémy veľmi často prichádzajú s tehotenstvom či počas menopauzy.

Najčastejším postihnutím býva celosvetovo hypotyreóza, ktorej príznaky obvykle zahŕňajú únavu, pocit chladu, svalovú slabosť a nevysvetliteľné priberanie. V skutočnosti sú však dôsledky ešte závažnejšie. „Štítna žľaza ovláda takmer každú bunku v ľudskom tele,“ zdôrazňuje Cindy Sametová, profesorka chémie na Dickinson College v americkej Pensylvánii, ktorá sa problematikou štítnej žľazy za­oberá. „Možno povedať, že štítna žľaza je hlavným metabolickým riadiacim centrom tela. Funkcia mozgu, srdca a obličiek, rovnako ako telesná teplota, rast a svalová sila (a oveľa viac) sú vydané na milosť a nemilosť práve funkcii štítnej žľazy.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Podľa údajov Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky ČR sa v roku 2019 liečilo u našich susedov takmer 620-tisíc ľudí s chorobou štítnej žľazy. V porovnaní s rokom 2010 tak došlo k nárastu takmer o 140-tisíc pacientov. „Odhadujeme, že ďalšie desaťtisíce o svojej chorobe vôbec nevedia. Čiastočne k tomu prispieva aj to, že vďaka jódovanej jedlej soli už tak často nevídame strumu, ktorá na problémy so štítnou žľazou viditeľne upozorňovala,“ hovorí predseda Českej endokrinologickej spoločnosti prof. MUDr. Michal Kršek, CSc., MBA. Zatiaľ čo zvýšená činnosť štítnej žľazy podľa neho chorých obťažuje viac – sprevádza ju napríklad vyššia srdcová činnosť, vysoký krvný tlak, únava, chudnutie a psychické zmeny, znížená činnosť taká alarmujúca byť nemusí. Prejavuje sa únavou, zimomravosťou, opuchom, zadýchavaním, apatiou a zápchou, občas bolesťami kĺbov, čo si mnohé ženy (napríklad v tehotenstve či v menopauze) ľahko zamenia za ťažkosti spojené so svojím stavom, lekára preto nevyhľadajú. A nejde len o tieto špecifické obdobia. Podľa Americkej endokrinologickej asociácie si napríklad 60 percent ľudí s ochorením štítnej žľazy svoj stav neuvedomuje.

Včasnú diagnostiku, aspoň u nás, navyše komplikujú dlhé čakacie lehoty u endokrinológov – šplhajú sa k trom mesiacom, často aj viac. „Okrem skutočného nárastu prípadov to čiastočne pripisujeme zlej organizácii starostlivosti. Sme zahltení banálnymi prípadmi, keď už pacient pozná diagnózu, berie pravidelne lieky a je stabilný. Ale potrebuje raz za rok kontrolu a predpísanie liekov, čo by podľa nášho názoru mohli zaisťovať praktickí lekári. Potom by sa nám uvoľnili ruky pre komplikovanejšie prípady, samozrejme, skrátili by sa aj čakacie lehoty,“ vysvetľuje doc. MUDr. Jan Jiskra, Ph.D., z III. internej kliniky 1. lekárskej fakulty UK a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe. Podľa neho sa spôsob liečby mení s pacientovým vekom. Niektoré poruchy je dobré riešiť len v určitom veku, keď môžu napríklad zvyšovať kardiovaskulárne riziko. U starších ľudí sa mierne znížená funkcia štítnej žľazy obvykle nelieči a pacienti sa len sledujú. „Seniori zvyčajne majú aj množstvo iných liekov, ktoré je niekedy ťažké s liekmi na štítnu žľazu skombinovať. Navyše sa užívajú pomerne zložito a je dôležité, aby ich pacient bral presne a správne. Pokiaľ sa to nedeje, nesie to so sebou množstvo rizík, a preto vždy starostlivo zvažujeme, či nasadenie liekov neprinesie danému človeku viac škody ako úžitku,“ hovorí doc. Jiskra. Podľa neho občas dochádza aj k nadužívaniu liekov, ktoré by pri úprave režimu neboli vôbec potrebné. „Stretávame sa napríklad s tým, že ľudia zvádzajú svoju obezitu na zníženú funkciu štítnej žľazy a domáhajú sa vyšetrenia. Takýchto prípadov je však menej ako päť percent. Zvyšok, teda 95 percent, to má presne naopak – obezita spôsobuje mierne odchýlky v tyreo­idálnych laboratórnych testoch, a keď ľudia schudnú, hormóny sa im väčšinou vrátia do normálu aj bez liekov.“

Podľa ďalšej odborníčky MUDr. Olgy Magnovej z Pediatrickej kliniky Fakultnej nemocnice Brno dnes pacientov s ochorením štítnej žľazy pribúda veľmi rýchlo. „Je to dané zvýšením incidencie autoimunitných ochorení v populácii, ako aj zlepšením a dostupnosťou diagnostiky. Laboratórne stanovenie hladín hormónov štítnej žľazy dnes patrí medzi základné a bežne dostupné vyšetrenie aj v ambulanciách praktických lekárov. Veľká časť pacientov s ochorením štítnej žľazy je zachytená v rámci iných vyšetrení, nie pre problémy spojené so štítnou žľazou. U detí často ide o imunologické vyšetrenie z dôvodu opakovaných ochorení dýchacích ciest, u dospelých sa nález na štítnej žľaze zistí pri ultrazvukovom vyšetrení ciev na krku.“

Aké sú príčiny tohto ochorenia? Dozviete sa na ďalšej strane...

Podľa MUDr. Magnovej je príčina endokrinných ochorení široká a pestrá. „Ak hovoríme o ochorení štítnej žľazy, najčastejšou príčinou je autoimunitný proces, ktorý poškodzuje štítnu žľazu a v konečnom dôsledku môže (ale nemusí) viesť k poruche funkcie štítnej žľazy, k zmene jej veľkosti alebo štruktúry. Prečo rastie počet autoimunitných ochorení vrátane postihnutia endokrinných žliaz, je ďalšia a komplikovaná otázka. V minulosti častá znížená funkcia štítnej žľazy z dôvodu nedostatku jódu je v dnešnej dobe celoplošnej jodizácie soli vzácnym ochorením a skôr ide o ľahšie poruchy u osôb s vegánskym stravovaním alebo u dojčiacich žien. Aj potraviny s vysokým obsahom strumigénov (kapusta, hlúboviny) vo veľkom množstve môžu viesť k zníženej funkcii štítnej žľazy. Ožiarenie štítnej žľazy rádioaktívnym žiarením (vonkajším alebo rádiojódom) je jednoznačne rizikovým faktorom pre vznik zníženej funkcie štítnej žľazy aj najvýznamnejším rizikovým faktorom pre vznik zhubných nádorov štítnej žľazy (ožiarenie krku pre zhubné nádory). Aj chemické látky v našom životnom prostredí ovplyvňujú endokrinné procesy v ľudskom tele (lítium, ftaláty). O príčine mnohých ďalších endokrinných ochorení zatiaľ príliš nevieme.“

Na zníženú funkciu štítnej žľazy máva nezriedka vplyv aj chronický stres. Častým odporúčaním odborníkov preto býva každodenné cvičenie a udržiavanie zdravých vzťahov, pretože oboje môže pomôcť štítnej žľaze. Dôležitý je aj odpočinok a najmenej sedem hodín spánku. Lenže štítna žľaza je nevyspytateľná. Jej problémy môžu spánok negatívne ovplyvňovať. Rovnako je častým dôsledkom depresia, zmeny nálady, zhoršená schopnosť učiť sa nové veci a premýšľať vôbec. Nie je vzácnosťou, že ľudia s hypotyreózou skončia na psychiatrii. A záleží na uvážení lekára, či mu napadne možná súvislosť so štítnou žľazou. Podľa Medical News Today môže byť hypotyreóza zodpovedná aj za úzkosť, výpadky pamäti, problémy s rečou a za vznik tak­zvanej pseudodemencie. Denník uvádza, že 30 až 40 percent postihnutých trpí zároveň nejakou úzkostnou poruchou.

Autor: JUDITA BEDNÁŘOVÁ, TÝŽDENNÍK KVĚTY