Spánok kratší čo i len o hodinu spôsobí, že jeme viac ako zvyčajne. Rovnaký škodlivý účinok má aj hodina spánku navyše - čo sa však väčšine z nás nestáva asi veľmi často.

Výskumníci sa pozreli na údaje od 342 tínedžerov a analyzovali ich spánkové návyky. V priemere spali každú noc približne sedem hodín.

Ak však spali o hodinu viac alebo menej, potom zjedli v ďalší deň v priemere o 201 kalórií viac ako zvyčajne. To sa vyrovná jednej žemli alebo dvom čokoládovým zmrzlinám.

Taktiež skonzumovali zhruba o šesť gramov tuku viac, čo zodpovedá čajovej lyžičke masla alebo pralinke mliečnej čokolády, a o 32 gramov viac uhľohydrátov - čo je asi sto gramov špagiet.

Narušený spánok sa tiež spája s o šesťdesiat percent väčšou pravdepodobnosťou nočnej konzumácie jedla cez týždeň a dokonca o sto percent vyššou možnosťou takého vyjedania chladničky cez víkend.

"Na základe údajov z nášho výskumu môžeme konštatovať, že nie je dôležité, ako dlho spíme. Je to o každodenných výkyvoch dĺžky nášho spánku," hovorí autor štúdie Fan He z Penn State University v americkom štáte Pensylvánia.

Tínedžeri, ktorí sa zúčastnili na výskume, mali v priemere sedemnásť rokov a nosili aktigrafové náramky zaznamenávajúce ich cykly aktivity a odpočinku počas siedmich dní. Taktiež odpovedali na dotazníky o tom, čo jedli a ako často.

Ukázalo sa, že tínedžeri spia dlhšie cez víkendy, ako počas týždňa, čo až tak neprekvapuje.

Iná vec je, že vedci sa zatiaľ môžu len domnievať, prečo majú zmeny spánkových návykov taký vplyv na priberanie. Jedno z možných vysvetlení je, že menej spánku vedie k tomu, že tínedžer sa na druhý deň veľmi nepohybuje a stane sa z neho maškrtiaci televízny maniak. Druhá možnosť je, že spánkové výkyvy spôsobia hormonálnu nerovnováhu, ktorá zapríčiní, že tínedžer toho zje viac, píše britský denník Daily Mail.