Prenos škodlivých zárodkov zo zvierat na človeka sa nazýva zoonóza. Zoznámte sa s niektorými typmi zoonotických ochorení.

Salmonelóza

Salmonelóza je bakteriálna infekcia spôsobená baktériami Salmonella, ktoré sú časté u domácich, ale i divých zvierat, vrátane ošípaných, hovädzieho dobytka, mačiek, psov, hydiny, vtákov, plazov a obojživelníkov. Keďže infikované zvieratá často nejavia známky choroby, po manipulácii s nimi dodržte dôkladnú hygienu. Pamätajte, že aj domáca korytnačka môže byť nositeľom salmonelózy. Salmonella je veľmi odolná a vyskytuje sa v celom potravinovom reťazci. Ľudia s ňou môžu prísť do kontaktu počas konzumácie kontaminovaných potravín, napríklad vajec, mäsa a mlieka. Aj keď salmonelóza nie je taká smrteľná ako ostatné choroby na zozname, je hlavnou príčinou hnačkových chorôb. Medzi ďalšie príznaky patria bolesť brucha, zvracanie či zápaly kostí.

Besnota

Besnota je akútne vírusové ochorenie teplokrvných živočíchov, teda aj človeka. Postihuje najmä centrálnu nervovú sústavu (mozog a miechu). Charakteristické pre nákazu sú zmeny správania, podráždenosť, agresivita a paralýzy. Infikované zviera nesie vírus besnoty v slinách a mozgovom tkanive. Vírus sa na človeka zvyčajne dostane uhryznutím alebo cez otvorené rany. Rizikom je uhryznutie netopiermi, psom, skunkom, líškou alebo medvedíkom čistotným. Aj keď existuje vakcína proti besnote, choroba je často smrteľná, ak injekciu nedostanete krátko po expozícii. V prípade, že besnota u človeka naplno prepukne, úmrtnosť je 100 percent. Medzi včasné príznaky patria horúčky a bolesti hlavy. Ochorenie rýchlo postupuje a má neurologické príznaky - ochrnutie, zmätenosť, ťažkostiam s prehĺtaním. Besnota môže spôsobiť ďalšie nezvyčajné príznaky, napríklad hydrofóbiu - strach z vody.

Malária

Aj keď chorobu prenášajú komáre, malária nie je vírusového pôvodu, ale spôsobuje ju parazit Plasmodium. A práve komár Anopheles je hostiteľom parazita. Komáre používajú sliny na zabránenie zrážaniu krvi pri uštipnutí človeka a práve prostredníctvom nich parazit prenikne do ľudskej krvi. V tele sa parazity množia v pečeni, odkiaľ ničia červené krvinky. Podľa WHO malo v roku 2019 maláriu na celom svete asi 229 miliónov ľudí, z ktorých zomrelo približne 409-tisíc osôb, pričom 67 percent úmrtí tvorili deti do päť rokov. V závislosti od druhu parazita môžu byť príznaky malárie mierne alebo závažné. Mierne príznaky pripomínajú chrípku a zahŕňajú horúčky, bolesti hlavy, svalov, zvracanie, hnačky a únavu. V závažnejších prípadoch dochádza k strate vedomia, silným kŕčom, dýchacím ťažkostiam a silnému krvácaniu. Pri závažnom úbytku červených krviniek môže malária spôsobiť anémiu a poruchy funkcie životne dôležitých orgánov.

Ebola

Ochorenie vyvolané vírusom ebola bolo kedysi známe ako hemoragická horúčka ebola. Človek sa môže nakaziť pri kontakte s telesnými tekutinami infikovaného zvieraťa. Najčastejšie ide o dikobrazy, antilopy, netopiere, opice, šimpanzy či gorily. Ako náhle sa EVD dostane do ľudskej populácie, stáva sa ešte nákazlivejšou. Miera úmrtnosti sa pohybuje v intervale medzi 25 až 90 percent. Nevyhnú sa jej ani zdravotnícki pracovníci, ktorí sa nakazia počas liečby pacientov. K prenosu dochádza okamžite po kontakte s krvou alebo inými telesnými tekutinami chorého, resp. so znečistenými predmetmi od telesných tekutín infikovaného človeka. Prejavy po nakazení sú takmer okamžité - bolesti hlavy, únava, horúčka, bolesti svalov a bolesti hrdla, vyrážky, vracanie či hnačky. Časom nastupuje zhoršená funkcia obličiek a pečene, vnútorné a vonkajšie krvácanie až smrť.

HIV a AIDS

Vírus ľudskej imunodeficiencie (HIV) predstavuje globálny zdravotný problém, odkedy ho vedci prvýkrát identifikovali v 80. rokoch. Na konci roku 2019 odhadovala WHO celom svete 38 miliónov ľudí s HIV. Vírus napáda imunitný systém a oslabuje obranyschopnosť organizmu pred infekciami. Syndróm získanej imunodeficiencie (AIDS) je konečným štádiom infekcie HIV. HIV je typom lentivírusu, ktorého hostiteľom sú predovšetkým opice, kozy, kone, kravy, mačky, králiky či lemury. Vedci zistili, že kmene HIV úzko súvisia s kmeňom nájdeným u šimpanzov a iných druhov opíc. Najrozšírenejšou teóriou, ako sa kmeň SIV (vírus opičej imunodeficiencie) zmenil na HIV je ten, že lovci sa nakazili po konzumácii mäsa zo šimpanza alebo inej opice alebo sa infikovali krvou cez rany na tele. Počiatočné príznaky u ľudí zahŕňajú chudnutie, horúčku, hnačky a zväčšené lymfatické uzliny. Pretože vírus oslabuje imunitný systém, môže sa vyvinúť aj do vážnych chorôb, ako sú meningitída, tuberkulóza, rôzne sarkómy a lymfómy.

Nový koronavírus (COVID-19)

Nový koronavírus s názvom SARS-CoV-2 spôsobil chorobu COVID-19, ktorou trpí ľudstvo do dnešných dní. Genetická analýza vírusu naznačuje jeho pôvod u netopierov, niektorí vedci hovoria o prenose prostredníctvom morských plodov z mokrého trhu vo Wuchane alebo z hadov, ktoré tiež predávajú trhu. A práve tie mohli byť medziproduktom, ktorý uľahčil prenos vírusu z netopierov na ľudí. Príznaky ochorenia sa líšia v závislosti od kmeňa a od toho, kto je infikovaný. Môže ísť o mierne bolesti v krku, bolesti hlavy, hnačky až po závažnejšie ukazovatele, ako strata chuti alebo vône, pretrvávajúca bolesť na hrudníku, poruchy spánku či neurologické komplikácie. Bohužiaľ, ochorenie vykazuje u niektorých skupín obyvateľstva vysokú smrtnosť. Následky prekonania covidu-19 môžu byť oveľa dlhodobejšie, ako vedci pôvodne očakávali.