Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Príbeh liečivej hliny začal v&nbsp;roku 1815, keď pri kostolíku v&nbsp;okrese Boho pochovali reverenda Jamesa McGirra. Ten bol známy ako výborný liečiteľ a&nbsp;so svojimi zdravotnými problémami za ním chodili ľudia zo širokého okolia. Na smrteľnej posteli vraj povedal, že zem, ktorá ho zakryje, bude schopná vyliečiť všetko, čo dokázal on vyliečiť za svojho života.

Od tej doby sa datuje miestny zvyk, že keď veriaci ochorie, kľakne si pri McGirrov hrob, naberie lyžičku hliny a&nbsp;vysype ju do bavlneného vrecka. Vrecko vezme domov a&nbsp;dá si ho na noc pod vankúš. Do rána by mala choroba začať ustupovať.

Miestni využívajú hlinu vždy, keď ich bolia zuby či hrdlo, lieči vraj aj rezné rany. Ráno vezmú vrecko a&nbsp;hlinu vrátia späť k&nbsp;hrobu. Ak by si ju nechali doma, vraj by im to prinieslo smolu.

Legenda samozrejme vyvoláva rôzne reakcie. Zatiaľ čo veriaci hovoria o&nbsp;zázračných schopnostiach, skeptici ju ihneď označia za podvod a&nbsp;liečivé schopnosti hliny pripíšu prinajlepšom placebo efektu.

Mikrobiológ Gerry Quinn, ktorý vyrástol neďaleko kostola, sa však na problém pozrel detailnejšie. „Najprv som to samozrejme považoval za ľudovú povedačku, ale potom som si uvedomil, že čosi pravdy na príbehu predsa len môže byť,“ uviedol pre médiá. V&nbsp;roku 2018 spolu s&nbsp;kolegami z&nbsp;Medicínskej univerzity vo Swansea pozbieral vzorky hliny a&nbsp;analyzoval ich v&nbsp;laboratóriu. Ako sa ukázalo, liečivé vlastnosti pôdy neboli žiadnym zázrakom. Mali ich na svedomí mikroorganizmy.

Quinn objavil v&nbsp;zemine dovtedy neznámu vetvu baktérií druhu Streptomyces, ktoré sa využívajú pri výrobe antibiotík. Tieto baktérie produkujú unikátnu zmes chemikálií, ktoré zabíjajú iné baktérie, alebo aspoň spomaľujú ich rast. Vetva z&nbsp;Boho likvidovala viaceré patogénne mikroorganizmy, ktoré už boli odolné voči antibiotikám z&nbsp;lekárne.

„Streptomyces produkuje antibiotiká, lebo ide o&nbsp;nepohyblivý druh,“ vysvetlil Quinn. „Nevie sa dostať k&nbsp;ničomu, čo považuje za atraktívne, ani nedokáže ujsť pred nebezpečenstvom. Môže len ostať na mieste a&nbsp;aby bránil priestor okolo seba, musí produkovať antibiotiká a&nbsp;zabíjať iné organizmy v&nbsp;rámci boja o&nbsp;prežitie.“

Pôda pri kostole leží na vápencovom podloží, ktoré jej dodalo výrazne zásaditý charakter. Takéto podmienky poskytujú výborné prostredie pre vývoj mikroorganizmov a&nbsp;vedci na ne upierajú čoraz väčšiu pozornosť. Rezistencia baktérií voči konvenčným antibiotikám totiž neustále rastie a&nbsp;treba hľadať nové spôsoby, ako sa brániť voči patogénom. A&nbsp;tie môžu ležať aj v&nbsp;ľudových povedačkách.

Pri kostole majú liečivú pôdu, vedci odhalili, že legenda je sčasti pravdivá

Noel

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Pri kostole majú liečivú pôdu, vedci odhalili, že legenda je sčasti pravdivá

Noel

Súvisiace články

VIDEO Emma z budúcnosti: Prichádza prototyp človeka kancelárskeho

FOTO Monsanto: Čarovná dedina uväznená medzi masívnymi balvanmi

Nové pravidlá pre turistov: Ako koronavírus zmenil svet?

Najvyšší muž Wehrmachtu sa vzdal "trpaslíkovi", súboj Dávida s Goliášom sa nekonal

Najkrajšie stanice metra: Všetkých päť je v Európe

Dedina bez komárov: Nik netuší, prečo sa jej otravný hmyz vyhýba

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás