Termín „preventívna medicína“ je relatívne moderný pojem. Až do 20. storočia nevenovali odborníci prevencii chorôb veľa času. Je to aj pochopiteľné. Ak sa pozrieme o 100 rokov späť a ďalej, hlavnými príčinami úmrtí boli najmä infekcie: tuberkulóza, chrípka, zápal pľúc, infekčná hnačka. Počas niekoľkých desaťročí sa vďaka rýchlemu vývoju medicíny stali infekčné choroby oveľa zvládateľnejšími a v nebezpečnosti ich nahradili choroby chronické: rakovina, kardiovaskulárne problémy, diabetes, chronická obštrukčná pľúcna choroba… Teda diagnózy, ktorým možno do značnej miery nejako predchádzať a ktoré sú pri včasnom stanovení oveľa úspešnejšie liečiteľné (a vyliečiteľné), ako keby sa tak stalo až pri manifestácii všetkých subjektívnych prejavov…
Servis je nutný
Aj keď v sebe skrýva potenciál záchrany života či jeho predĺženia o mnoho rokov, slovo „prevencia“ medzi ľuďmi príliš populárne nie je. Skôr než pozitívny ohlas vzbudzuje dojem odriekania a obete: dodržiavať zdravý životný štýl, cvičiť, menej jesť, nepiť alkohol, nefajčiť... Lenže zdá sa, že ľuďom nevonia nielen táto „primárna“ prevencia spočívajúca v zodpovednom správaní voči svojmu zdraviu, ale ani tá sekundárna, majúca čo najskôr odhaliť prípadné riziká alebo prejavy nastupujúceho ochorenia. Sem patria pravidelné lekárske prehliadky od tých dvojročných u praktického lekára cez mamografy, kolonoskopiu, kontroly prostaty po celkové onkologické skríningy.
Odborná spoločnosť American Cancer Society napríklad odporúča každé tri roky absolvovať zdravotnú prehliadku súvisiacu s rakovinou. Kto z pacientov však podobné odporúčania svedomito dodržiava? V kovidovej dobe sa už beztak nedobrá situácia v oblasti prevencie ešte viac zhoršila. Kardiológovia poukazujú na riziko, že kovidová pandémia môže vyvolať pandémiu srdcového zlyhania, pneumológovia varujú, že okolo 300 000 ľudí trpí chronickou obštrukčnou chorobou pľúc bez toho, aby o nej vedeli a že zdráhanie sa prísť včas na kontrolu výrazne znižuje šancu na vyliečenie rakoviny pľúc. Okolo 80 % ľudí príde totiž k lekárovi až v čase, keď už nie je možné nádor operovať.
„Každý mesiac omeškania predstavuje pri karcinóme pľúc výrazne negatívny prognostický marker. Inými slovami: čím neskôr človek príde, tým menšiu má šancu na diagnózu, liečbu a prežitie alebo aj vyliečenie,“ hovorí predsedníčka Českej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti prof. MUDr. Martina Vašáková, PhD.Do ambulancií pľúcnych lekárov zo strachu z nákazy kovidom prišlo ešte menej ľudí ako zvyčajne. To isté sa týka prevencie u praktikov, ktorí vo včasnej diagnostike predstavujú prvú záchytnú sieť. Prevencia, ktorá pokrivkávala vždy, je dnes odsunutá do úzadia úplne. Lenže pravidelný „servis“ potrebujú nielen autá, ale aj ľudia.
Pokračovanie na ďalšej strane...
