Termín „preventívna medicína“ je relatívne moderný pojem. Až do 20. storočia nevenovali odborníci prevencii chorôb veľa času. Je to aj pochopiteľné. Ak sa pozrieme o&nbsp;100 rokov späť a&nbsp;ďalej, hlavnými príčinami úmrtí boli najmä infekcie: tuberkulóza, chrípka, zápal pľúc, infekčná hnačka. Počas niekoľkých desaťročí sa vďaka rýchlemu vývoju medicíny stali infekčné choroby oveľa zvládateľnejšími a&nbsp;v&nbsp;nebezpečnosti ich nahradili choroby chronické: rakovina, kardiovaskulárne problémy, diabetes, chronická obštrukčná pľúcna choroba… Teda diagnózy, ktorým možno do značnej miery nejako predchádzať a&nbsp;ktoré sú pri včasnom stanovení oveľa úspešnejšie liečiteľné (a&nbsp;vyliečiteľné), ako keby sa tak stalo až pri manifestácii všetkých subjektívnych prejavov…

Aj keď v&nbsp;sebe skrýva potenciál záchrany života či jeho predĺženia o&nbsp;mnoho rokov, slovo „prevencia“ medzi ľuďmi príliš populárne nie je. Skôr než pozitívny ohlas vzbudzuje dojem odriekania a&nbsp;obete: dodržiavať zdravý životný štýl, cvičiť, menej jesť, nepiť alkohol, nefajčiť... Lenže zdá sa, že ľuďom nevonia nielen táto „primárna“ prevencia spočívajúca v&nbsp;zodpovednom správaní voči svojmu zdraviu, ale ani tá sekundárna, majúca čo najskôr odhaliť prípadné riziká alebo prejavy nastupujúceho ochorenia. Sem patria pravidelné lekárske prehliadky od tých dvojročných u&nbsp;praktického lekára cez mamografy, kolonoskopiu, kontroly prostaty po celkové onkologické skríningy.

Odborná spoločnosť American Cancer Society napríklad odporúča každé tri roky absolvovať zdravotnú prehliadku súvisiacu s&nbsp;rakovinou. Kto z&nbsp;pacientov však podobné odporúčania svedomito dodržiava? V&nbsp;kovidovej dobe sa už beztak nedobrá situácia v&nbsp;oblasti prevencie ešte viac zhoršila. Kardiológovia poukazujú na riziko, že kovidová pandémia môže vyvolať pandémiu srdcového zlyhania, pneumológovia varujú, že okolo 300 000 ľudí trpí chronickou obštrukčnou chorobou pľúc bez toho, aby o&nbsp;nej vedeli a&nbsp;že zdráhanie sa prísť včas na kontrolu výrazne znižuje šancu na vyliečenie rakoviny pľúc. Okolo 80 % ľudí príde totiž k&nbsp;lekárovi až v&nbsp;čase, keď už nie je možné nádor operovať.

„Každý mesiac omeškania predstavuje pri karcinóme pľúc výrazne negatívny prognostický marker. Inými slovami: čím neskôr človek príde, tým menšiu má šancu na diagnózu, liečbu a&nbsp;prežitie alebo aj vyliečenie,“ hovorí predsedníčka Českej pneumologickej a&nbsp;ftizeologickej spoločnosti prof. MUDr. Martina Vašáková, <a href="http://PhD.Do" target="_blank" rel="noopener">PhD.Do</a> ambulancií pľúcnych lekárov zo strachu z&nbsp;nákazy kovidom prišlo ešte menej ľudí ako zvyčajne. To isté sa týka prevencie u&nbsp;praktikov, ktorí vo včasnej diagnostike predstavujú prvú záchytnú sieť. Prevencia, ktorá pokrivkávala vždy, je dnes odsunutá do úzadia úplne. Lenže pravidelný „servis“ potrebujú nielen autá, ale aj ľudia.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Možno najobávanejšia choroba má pri včasnej diagnostike veľké šance na vyliečenie. Je mylné sa domnievať, že mňa sa problémy netýkajú, pretože som mladý, športujem, cítim sa dobre, v&nbsp;rodine nikto rakovinu nemal... Rakovinou trpia ľudia v&nbsp;akomkoľvek veku, od batoliat po storočných. Napriek tomu štatistiky vypovedajú o&nbsp;tom, že ide prevažne o&nbsp;chorobu stredného veku a&nbsp;vyššie. Niektoré výskumy uvádzajú, že medián v&nbsp;čase diagnózy je 66 rokov, čo znamená, že polovica všetkých nových prípadov bola diagnostikovaná do tejto doby a&nbsp;polovica neskôr.

Súvislosť medzi rakovinou a&nbsp;vekom sa môže líšiť podľa typu onkologického ochorenia. U&nbsp;detí ide najčastejšie o&nbsp;leukémie, lymfómy, nádory mozgu či kostí. S&nbsp;vekom však stúpa riziko ďalších druhov karcinómov. Do 50 rokov sa viac vyskytujú melanómy, rakoviny prsníka, štítnej žľazy, nad 50 stúpa aj riziko ochorenia pľúc, prostaty alebo čreva. Ak opomenieme známe možnosti preventívnych mamografov, testov na okultné krvácanie, vyšetrenie prostaty či maternicových čapíkov, ktoré by mali byť od určitého veku vykonávané úplne automaticky, potom niektoré centrá robia preventívne onkologické prehliadky, ktoré vás preveria skutočne dokonale. O&nbsp;tieto možnosti už sa však každý musí iniciatívne zaujímať sám.

Zmeny na koži bývajú viditeľné pomerne skoro, napriek tomu aj tu sa lekári často stretávajú s&nbsp;neskorou diagnostikou závažného ochorenia. O&nbsp;stav kože by sa mali ľudia zaujímať priebežne celý život, pretože napríklad melanóm postihuje čoraz viac mladých ľudí. „Už počas prvého vyšetrenia vieme odhaliť fototyp pacienta, aké sú v&nbsp;jeho prípade riziká pre vznik kožného nádoru, a&nbsp;rovno naplánovať frekvenciu preventívnych kontrol,“ vysvetľuje dermatologička MUDr. Lucia Rajská, PhD. Prevencia v&nbsp;dermatológii však neznamená iba kontrolu znamienok. „Dochádza k&nbsp;nám mnoho pacientov, ktorých trápia rôzne kožné choroby. Vždy sa ich snažíme viesť k&nbsp;dodržiavaniu režimových opatrení, k&nbsp;správnej starostlivosti o&nbsp;kožu tak, aby sme spoločne dokázali predísť prípadnému zhoršeniu choroby,“ hovorí lekárka.

Na pravidelnú ročnú preventívnu kontrolu pigmentových névov by mal podľa nej chodiť každý, komu nie je ľahostajné jeho zdravie. Pravidelné kontroly sú odporúčané ľuďom, ktorí kožný nádor prekonali alebo ho prekonal niekto z&nbsp;pokrvných príbuzných, ďalej tým, ktorí majú mnohopočetné pigmentové névy, obrovské vrodené névy, nízky fototyp kože alebo pracujú vo vonkajšom prostredí.

Orientačné vyšetrenie zraku síce vykonáva praktický lekár v&nbsp;rámci preventívnej prehliadky, nemá však k&nbsp;dispozícii prístroje ako špecialista, preto by ľudia mali pravidelne absolvovať vyšetrenie aj priamo u&nbsp;očného lekára. „Preventívna prehliadka slúži nielen na vyšetrenie dioptrií, ale aj na odhalenie závažných očných chorôb, ktoré dlho prebiehajú nepozorovane a&nbsp;pacient si ich sám nevšimne, napríklad zelený zákal. Ak sa v&nbsp;takom prípade liečba premešká, môže byť aj neskoro. Na preventívne prehliadky by nemali zabúdať predovšetkým ľudia s&nbsp;vyšším rizikom nejakej očnej choroby – napríklad silne krátkozrakí, diabetici alebo tí, v&nbsp;ktorých rodine sa vyskytol práve zelený zákal,“ hovorí doc. MUDr. Šárka Skorkovská, CSc., primárka brnianskej očnej kliniky NeoVízia.

Prístrojové merania môžu podať podrobné informácie o&nbsp;refrakčných chybách, očných, ale aj celkových ochoreniach, ktoré so zrakom zdanlivo nesúvisia. „V&nbsp;dospelosti sa vyšetrenie očným lekárom odporúča minimálne raz za štyri roky vo veku do 45 rokov a&nbsp;raz za dva roky v&nbsp;neskoršom,“ hovorí MUDr. Lucie Valešová, primárka očnej kliniky NeoVízia Praha. U&nbsp;starších ako 60 rokov je vhodné navštíviť oftalmológiu každý rok, pretože popri už spomínaných chorobách je tu vysoké riziko vzniku sivého zákalu – u&nbsp;vekovej kategórie nad 75 rokov sa objavuje až u&nbsp;troch štvrtín populácie. Aj poškodenie očného nervu môže mať za následok veľmi závažné ochorenia, ktoré sa rozvíjajú bez príznakov. Odhalí ich špecializované vyšetrenie OCT (optická koherenčná tomografia), ktoré poskytuje lekárom dôležité údaje o&nbsp;vnútorných štruktúrach oka.

Každoročné preventívne gynekologické prehliadky pre ženy od 15 rokov značná časť žien ignoruje. Najmä ročníky staršie ako 50 rokov, pri ktorých frekvencia návštevnosti výrazne klesá. Aj tu pritom platí, že čím skôr sú ochorenia odhalené, tým sú lepšie vyhliadky na vyliečenie. „Môžeme iba apelovať na ženy, aby pravidelne chodili na gynekologické kontroly. Vďaka pravidelnej gynekologickej starostlivosti, prípadne využitiu moderných testov si môžu zachrániť život,“ upozorňuje prof.MUDr. Jiří Sláma, PhD., z&nbsp;Onkogynekologického centra Gynekologicko-pôrodníckej kliniky 1.&nbsp;lekárskej fakulty v&nbsp;Prahe.

To, čo je pre ženu gynekológ, je pre mužov urológ. Choroby či už vývodných ciest močových alebo pohlavných orgánov postihujú mužov všetkých vekových skupín, početnosť ich výskytu ale stúpa s&nbsp;vekom. „Ide hlavne o&nbsp;možnosť včasného záchytu rakoviny prostaty, ktorú dnes môžeme zistiť už v&nbsp;čase, keď nemá iné príznaky a&nbsp;kedy je vyliečiteľná. Používame na to okrem iného krvný test PSA (prostatického špecifického antigénu),“ uvádza profesor MUDr. Marek Babjuk, CSc., lekár pražskej urologickej kliniky UroKlinikum. „Preventívne vyšetrenie by mal zvážiť každý muž po päťdesiatke,“ apeluje urológ s&nbsp;tým, že ak sa v&nbsp;rodinnej anamnéze objavuje nádor prostaty, sú pravidelné kontroly vhodné už po 40. roku veku.

Hovorí sa, že obličky nebolia a&nbsp;svoje problémy dávajú najavo minimálne. Z&nbsp;tohto dôvodu prichádza cca tretina chorých na dialýzu, ktorá má úplne nahradiť ich funkciu, až tzv. z&nbsp;ulice, bez predchádzajúceho kontaktu s&nbsp;nefrológom. Na problém poukazuje aj MUDr. Peter Táborský, primár dialyzačného strediska Fresenius NephroCare v&nbsp;Prahe-Krči: „Najčastejším mechanizmom, ako je ochorenie obličiek objavené, je náhodné vyšetrenie. Prevažná väčšina chorôb obličiek, ktoré vedú k&nbsp;ich zlyhaniu, prebieha bez príznakov a&nbsp;jedinou možnosťou, ako ich odhaliť, je myslieť na ne včas pri chorobách, s&nbsp;ktorými sú spojené. Asi 75 % chorých sa dostáva na dialýzu pre zlyhanie obličiek pri cukrovke, vysokom krvnom tlaku a&nbsp;srdcovom zlyhaní. U&nbsp;všetkých týchto pacientov treba včas myslieť na možnosť postihnutia obličiek a&nbsp;ich funkciu preventívne kontrolovať.“

Zlyhanie obličiek je chorobou prevažne vyššieho veku, typický scenár je obezita v&nbsp;40 rokoch, cukrovka v&nbsp;50 rokoch, nasadenie inzulínu v&nbsp;60 rokoch, zlyhanie obličiek v&nbsp;70 rokoch. V&nbsp;súčasnosti sa skvalitnila liečba chorôb obličiek, ktoré sa vyskytujú v&nbsp;mladšom veku. Zlepšila sa aj starostlivosť o&nbsp;chronické ochorenia, čím sa zvýšil priemerný vek pacientov začínajúcich dialýzu. Predtým pacient dospel k&nbsp;dialýze po 10 rokoch cukrovky, dnes je to až po viac ako 20 rokoch. Napriek tomu by sa v&nbsp;mnohých prípadoch dalo poškodeniu obličiek úplne zabrániť.

„Prevencia chorôb obličiek je jedine rozumné stravovanie, ktoré nevedie k&nbsp;nadváhe a&nbsp;vysokému krvnému tlaku. Pokiaľ ide o&nbsp;preventívne vyšetrovanie, je namieste predovšetkým u&nbsp;rizikových skupín. Každý človek s&nbsp;nadváhou, cukrovkou alebo vysokým tlakom by mal byť vyšetrený aspoň raz ročne – stačí jednoduchý odber krvi a&nbsp;moču, dôležité je aj na zistené výsledky správne reagovať. Často sa podceňujú počiatočné štádiá chorôb obličiek, kde je možné zmenou životného štýlu veľa napraviť. S&nbsp;pokročilým zlyhaním obličiek už nemožno urobiť nič, iba pacienta pripraviť na dialýzu alebo transplantáciu,“ varuje MUDr. Táborský.