Kvalitné vajíčka zaraďujeme <a target="_blank" rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/zdravie/odhalenia-vedeckych-studii-je-vajce-elixir-zdravia-symbol-nadeje">podľa Života</a> medzi superpotraviny. Najzdravšie, ako pripomínajú odborníci, sú tie od sliepok z&nbsp;voľného chovu, pretože tu zvieratá majú prirodzenú a&nbsp;bohatú stravu a&nbsp;môžu sa voľne pohybovať.

Vajcia. Znie to tak obyčajne. Pritom vždy stáli v&nbsp;centre pozornosti predstáv starovekých civilizácií o&nbsp;zrodení sveta. K&nbsp;vôbec najstarším známym historickým výkladom rituálneho používania vajec patrí rytý reliéf z&nbsp;Perzepolisu z&nbsp;čias asi 500 rokov pred Kristom. Urodzení muži, ktorí sú na ňom vyobrazení, nesú zafarbené vajíčka na oslavy sviatku „nového roka“ Nourúz, ktorý sa začínal prvý jarný deň rovnodennosti a&nbsp;v&nbsp;Iráne sa, vrátane tradičného farbenia a&nbsp;darovania vajíčok, oslavuje dodnes.

Tomu, že vajcia sú začiatkom všetkého, verili aj starí Egypťania. Alebo Číňania, podľa ktorých predtým, než bolo na počiatku všetkého oddelené nebo od zeme, mal chaos podobu slepačieho vajcia. To sa neskôr samo otvorilo a&nbsp;vo svojich dvoch protikladoch, jin a&nbsp;jangu, dalo základ planétam, hviezdam, moriam, horám a&nbsp;nakoniec aj všetkým živým tvorom. Vo všetkých pravekých učeniach vajce predstavuje tvorivú silu sveta, dodáva mu životodarnú silu a&nbsp;sľubuje vzkriesenie ako návrat z&nbsp;ničoty. Symbolické vajcia preto mali v&nbsp;rukách aj sošky boha Dionýza.

VIAC ZAUJÍMAVOSTÍ O VAJÍČKACH NÁJDETE V GALÉRII...

Orfické pravidlá v&nbsp;pohanskom Ríme, ktorých základom bolo učenie o&nbsp;stvorení sveta zo žiariaceho strieborného vajca, ktoré v&nbsp;lone temnoty zniesla čiernokrídla bohyňa noci, zakazovali jesť vajcia pod hrozbou smrti. Mali totiž slúžiť výhradne ako potrava pre mŕtvych, ktorým sa dávali do hrobov ako záruka znovuzrodenia. Vajcia zohrávali ústrednú úlohu aj v&nbsp;temných podsvetných obradoch – mali byť zárukou zaistenia večného posmrtného života.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Vajcia ako odveký symbol života a&nbsp;plodnosti, ktorého dokonalý oválny tvar je spodobnením večne sa obnovujúceho kolobehu života, nedalo spať ani antickým filozofom, čo inšpirovalo vznik najznámejšieho paradoxu skrytého v&nbsp;zdanlivo jednoduchej otázke, či bolo skôr vajce, alebo sliepka – teda paradoxu dvoch entít, ktoré nemôžu vzniknúť jedna bez druhej. Múdri muži sa dlho nemohli zhodnúť na správnej odpovedi a&nbsp;schodné riešenie pôvodne neriešiteľného problému priniesol až Aristoteles, podľa ktorého názoru sa oboje muselo objaviť súčasne. V&nbsp;tomto duchu k&nbsp;problému pristúpili aj kresťania. Podľa nich sa v&nbsp;priebehu stvorenia sveta bohom vtáky aj ich vajcia objavujú zároveň.

„Šibi-ryby mastné ryby, dávaj vajcia od korbáča, ešte k tomu kus koláča, ešte k tomu groš, už je toho dosť,“ recitujú každoročne na&nbsp;Veľkú noc koledníci. Farbenie a&nbsp;ďalšie spôsoby zdobenia vajíčok sú vôbec najstarším veľkonočným zvykom, ktorému holdovali už naši pohanskí predkovia v&nbsp;predkresťanskej dobe. Zvláštne kúzlo osláv prichádzajúcej jari tkvie okrem iného práve v&nbsp;ich pestrosti, ktorá je zmesou tradícií a&nbsp;rituálov z&nbsp;rôznych čias i&nbsp;náboženstiev. Zatiaľ čo židia si pri nich pripomínajú vyslobodenie izraelitov Mojžišom z&nbsp;egyptského otroctva a&nbsp;pohania zase jarnú rovnodennosť a&nbsp;prísľub nového života, kresťania oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Všetky však spája starosť o&nbsp;dobrú úrodu, od ktorej boli naši predkovia bez rozdielu viery životne závislí.

Jedným z&nbsp;najstarších jarných rituálov bolo zakopanie čerstvého vajca do pôdy ešte pred prvým jarným oraním, ktoré malo zabezpečiť, že bude dosť obilia a&nbsp;chleba. Surovými vajcami obdarovával hospodár čeľadníkov a&nbsp;neskôr boli rozdávané počas veľkonočných sviatkov ako almužna hladným žobrákom. Až oveľa neskôr sa vajcia začali farbiť, zdobiť, aby sa znásobila ich magická moc, a&nbsp;dievčatá ich dávali ako výslužku koledníkom, aby tak dokázali nápadníkom šikovnosť a&nbsp;pričarovali si ich lásku. Spočiatku totiž dievčatá farbili vajíčka iba pre tých chlapcov, na ktorých potajomky mysleli, až následne ich dostávali všetci koledníci. Mimochodom, rozdávanie iba plných vajec a&nbsp;nie vyfúknutých, hoci napríklad krásne maľovaných, má tiež svoj dôvod: prázdna škrupina symbolizovala smrť a&nbsp;vešala sa okolo krku smrtke alebo mŕtvym do hrobu.

Paradoxom zostáva, že po dlhé tisícročia, keď človeka vajíčka v&nbsp;najrôznejších formách sprevádzali a&nbsp;bola im prisudzovaná magická moc, neboli súčasťou každodenného jedálnička. Dopriala si ich väčšinou iba šľachta, zatiaľ čo ostatní ich väčšinou mohli ochutnať iba niekoľkokrát ročne – najčastejšie práve na Veľkú noc ako súčasť sviatočných pokrmov. Staré predsudky spojené s&nbsp;ich jedením napokon ešte nedávno doznievali vo varovaní lekárov ohľadom vysokého obsahu cholesterolu alebo rizika nákazy salmonelou. Ukázalo sa však, že prospech z&nbsp;vajec ako potraviny výrazne presahuje ich riziká. V&nbsp;tejto súvislosti však doktorka Ada Garcia z&nbsp;univerzity v&nbsp;Glasgowe, ktorá sa zaoberá problematikou verejného zdravia, upozorňuje:

„Štúdie, ktoré sledujú stravovacie návyky a&nbsp;správanie, sú užitočné na pochopenie, či to, čo jeme, súvisí s&nbsp;ochorením alebo so smrťou. Ale nie vždy sú presvedčivé, pretože jeme kombináciu potravín. Jednu časť stravy, napríklad práve vajcia, nemožno teda vyložene vyzdvihovať, ale ani zatracovať. Kľúčové je udržiavať rovnováhu v&nbsp;tom, čo jeme a&nbsp;čo robíme. Jesť rôzne zdravé potraviny, vyhýbať sa prejedaniu alebo jedlám s&nbsp;príliš vysokým obsahom cukru a&nbsp;energie, dávať pozor na to, koľko používame soli a&nbsp;podobne.“

Preto sa tiež líšia výsledky niektorých štúdií. Napríklad jedna americká štúdia dospela v&nbsp;roku 2019 k&nbsp;záveru, že konzumácia vajec nepatrne zvyšuje riziko kardiovaskulárneho ochorenia. Iná, publikovaná len o&nbsp;niekoľko týždňov neskôr, ktorá analyzovala údaje od viac ako 400-tisíc mužov a&nbsp;žien v&nbsp;Európe počas 12 rokov, naopak, zistila zníženie rizika ischemickej choroby srdca.

„Vajíčko bolo prírodou stvorené ako zásobník tých najpotrebnejších a&nbsp;výživovo najbohatších chemických látok, ktoré organizmus pre zdravý rast a&nbsp;vyváženosť potrebuje. Je to vlastne taký malý zázrak,“ povedal Christopher Blesso, profesor univerzity v&nbsp;Connecticute, v rozhovore pre britskú rozhlasovú stanicu BBC a&nbsp;pokračoval: „Zistili sme okrem iného aj to, že konzumácia vajec spoločne s&nbsp;niektorými ďalšími potravinami umožňuje lepšie vstrebávanie vitamínov do nášho tela. Ak zjeme napríklad varené vajcia so zeleným listovým šalátom, zvýši sa príjem vitamínu E, ktorý obsahuje, takmer o&nbsp;polovicu.“

Vedci vyzdvihujú aj ďalšiu vzácnu vlastnosť vajec, a&nbsp;to vysoký obsah veľmi dôležitého vitamínu D, ktorý ľuďom často chýba predovšetkým v&nbsp;zimných mesiacoch, pretože jeho zdrojom býva slnko. „Vitamín D má veľký vplyv na náš imunitný systém. Aktivuje našu obranyschopnosť proti baktériám a&nbsp;vírusom. Tiež napomáha vstrebávaniu vápnika, preto jeho dostatok môže predísť vzniku osteoporózy,“ vysvetľuje hlavná výživová poradkyňa spoločnosti KetoDiet Martina Dvořáková.

Starší ľudia podľa nej ocenia vajcia aj preto, že obsahujú veľké množstvo lecitínu podporujúceho pamäť a&nbsp;koncentráciu, a&nbsp;rovnako tak cholín – bioaktívnu látku, ktorá u&nbsp;seniorov prispieva k&nbsp;správnej činnosti nervovej sústavy. Cholín si naše telo nevie samo vytvoriť, ale odporúčanú dennú dávku nám dodajú už dve vajcia. A&nbsp;dôležitý je aj prísun kvalitných bielkovín, ktoré v&nbsp;jedálničku veľmi často chýbajú. Vajíčka sú tiež zdrojom potrebných tukov, vápnika, železa, pôsobia blahodarne na zrak a&nbsp;sú okrem iného aj vhodným prostriedkom proti opici po nadmernej konzumácii alkoholu.

Na Veľkú noc spotreba vajec rastie. Báť sa, predovšetkým kvôli cholesterolu, že to s&nbsp;nimi preženiete a&nbsp;uškodíte si, nemusíte. Odborníci tvrdia, že pre zdravého dospelého človeka je pravidelná denná dávka troch vajec bezpečná. Je totiž dokázané, že cholesterol v&nbsp;strave nie je to isté, čo cholesterol v&nbsp;krvi. Pokiaľ znižujeme jeho dávky v&nbsp;jedle, vzniká jeho neogenéza v&nbsp;tele viac. Predovšetkým seniori mávajú zvýšený cholesterol v&nbsp;krvi a&nbsp;užívajú preto statíny. Lenže cholesterol je dôležitý na regeneráciu buniek a&nbsp;tkanív, čo býva v&nbsp;starobe oveľa komplikovanejšie... Mať v&nbsp;starobe vyšší cholesterol je teda normálne. Keď ho znižujeme na príliš nízke hodnoty, skôr si ubližujeme. Navyše ak niekto je vajíčka, prijíma so žĺtkom látky (omega-3 mastné kyseliny, cholín a&nbsp;ďalšie), ktoré tukový metabolizmus v&nbsp;tele ovplyvňujú, naopak, priaznivo. „Je jedným z&nbsp;pretrvávajúcich stereotypov, že by ľudia mali zjesť maximálne jedno vajce denne. Ja svojim klientom odporúčam dve až tri v&nbsp;rámci zdravého a&nbsp;vyváženého jedálnička,“ uzatvára výživová poradkyňa Martina Dvořáková.