V lete 2023 svet obletela správa o chlapcovi, ktorý akoby zázrakom prežil 30-metrový pád v Grand Canyone. Jeho prípad pritom nebol ojedinelý. V minulosti už k podobným incidentom došlo. Rekordérkou je v tomto smere Vesna Vulovičová, letuška, ktorá v 70-tych rokoch prežila pád z výšky desať kilometrov.
Jedným z prvých faktorov, ktoré treba brať do úvahy, keď zvažujeme, prečo niekto prežije pád z veľkej výšky, je samotná výška. Po dopade z 15 metrov, čo je asi výška štvrtého poschodia, zomrie približne polovica ľudí. Stačia však tri metre navyše a umiera 99 percent osôb. Pri 24 metroch už šanca na prežitie hraničí so zázrakom.
Mimochodom, maximálna rýchlosť priemerného padajúceho človeka je asi 240 kilometrov za hodinu. Záleží samozrejme na polohe, v akej smeruje k zemi, a na jeho hmotnosti.
Do hry vstupuje i povrch, na ktorý človek dopadne. Od neho sa odvíja čas, za aký zastaví. Vraví sa, že nezabíja rýchla jazda autom, lebo človeka zastaví to náhle spomalenie, keď do niečoho narazí. To isté v podstate platí aj pri páde z veľkej výšky. Ak by ste sa zrútili na šikmý svah a ihneď nezomreli, je celkom možné, že by ste zastavenie napokon prežili. Predsa len je lepšie kĺzať sa a spomaľovať než voľne padať.
Netreba zabúdať ani na to, na akú časť tela človek dopadne. Hlava je samozrejme najhoršia, najvyššia šanca na prežitie sa núka pri dopade na chodidlá. Nezanedbateľným faktorom nie je ani vek padajúceho. Ak by ste porovnali pády mladých do 15 rokov a starých nad 65 rokov, zistili by ste, že pri páde z rovnakej výšky je u staršej skupiny pravdepodobnosť úmrtia až päťkrát vyššia.
Ako sa teda zachovať v tom nešťastnom prípade, kedy by ste padali z lietadla? Výhodou je byť mladý, mať padák a snažiť sa dopadnúť na čosi mäkké. Vesna Vulovičová spadla do snehu v lesnatom teréne pod vhodným uhlom, čo je však hlavné, mala obrovské šťastie v nešťastí.
