Možno ste už išli v MHD po cvičení v posilňovni a tak trochu tŕpli, či vás iní ľudia necítia. Koniec koncov, určite máte skúsenosti s tým, keď niekto iný zapácha potom či skazeným dychom. Iní ľudia vám ale zapáchajú viac a seba cítite málokedy. Je teda možné, že nejakým zázrakom „smrdíte“ menej než ostatní?
Hoci ľudský čuch je v porovnaní s mnohými inými živočíchmi ako psy, myši či ošípané veľmi slabý, v rámci živočíšnej ríše sme na tom s týmto zmyslom pomerne dobre. V nose máme asi 400 rôznych receptorov pachov schopných zachytiť desať typov zápachov a viac než bilión rôznych vôní. Čuch je dokonca jedným z prvých zmyslov, ktorý sa u človeka vyvinul.
A hoci dokážeme cítiť sami seba, časom si na svoj vlastný zápach zvykneme. Rovnako je to aj s inými pachmi, s ktorými prichádzame do kontaktu príliš často. V niektorých prípadoch si ale vlastnú vôňu uvedomujeme viac než inokedy. Platí to vtedy, keď sa táto vôňa zmení. Môže sa tak stať napríklad v dôsledku nadmernej konzumácie aromatických jedál, ale aj kvôli chorobe.
Náš zápach sa spája aj s medziľudskými vzťahmi. Je dokázané, že vôňa hrá z biologického hľadiska výraznú rolu pri výbere partnera. Ľudia si podvedome vyberajú partnerov, ktorí im voňajú, zo zápachu totiž dokážu vycítiť genetickú kompatibilitu. Dokonca aj kamarátov si často vyberáme podľa toho, či nám voňajú.
Platí teda, že ostatní vám „smrdia“ viac, pretože na ich zápach nie ste zvyknutí. A ak cestujete v MHD po cvičení, môžete si byť istý, že ostatní vás cítia.
Človek je do veľkej miery „vizuálny“ druh a najviac sa spolieha na zrak. Čuch ostáva akosi v úzadí, ale len do momentu, kým oň osoba nepríde. Strata čuchu vyvolaná covidom-19 postihla desiatky tisíc ľudí z celého sveta, ktorí náhle zistili, že bez tohto zmyslu je život podstatne chudobnejší. Najnešťastnejším z nich sa už čuch nevrátil, no tí, ktorí opäť začali cítiť, pochopili, že za čuch môžu byť naozaj vďační.
