Výskumníci tvrdia, že pygmejovia nedorastajú vyšší preto, aby sa mohli ľahko presúvať po dažďovom pralese. Ide teda o selektívnu adaptáciu na lovca-zberača z dažďového pralesa. Všetci africkí pygmejovia však neprešli rovnakou genetickou zmenou, čo svedčí o novšom dátume tejto zmeny, než sa predtým predpokladalo.

Lovci-zberači z dažďového pralesa žijú vo veľmi náročných podmienkach. Tropické dažďové pralesy sú extrémne horúce a vlhké, s obmedzeným množstvom potravy, najmä sezónneho ovocia. Genetická výbava napríklad lovcov a zberačov z dažďového pralesa, z kmeňa Batwa v Ugande je v porovnaní s ich susedmi, poľnohospodármi z kmeňa Bakiga celkom iná. No už tradične spolu obchodujú, vymieňajú drevárske výrobky za zrno, a niekedy sa aj medzi sebou sobášia. Priemerná výška mužov Batwa je mierne nad 150 cm a ženy majú okolo 142 cm.

Ich nízky vzrast nie je spôsobený genetickou mutáciou, ako sa to vyskytuje u mnohých trpasličích foriem ľudí, ale je výsledkom rôznych genetických zmien v genóme, ktoré ovplyvňujú výšku. Malý vzrast môže byť výsledkom adaptácie na dažďový prales z rôznych dôvodov. Nízki jedinci potrebujú menej potravín, ktoré sú v dažďovom pralese obmedzené. Malé telá generujú menej tepla, čo v horúčave a vlhkosti dažďového pralesa pomáha prežiť.

Malí, agilní jedinci sa lepšie prispôsobia pohybu hustým podrastom a šikovnejšie lezú na stromy. Fenotyp pygmeja Fenotyp je vonkajší prejav genetickej výbavy. Zatiaľ čo dvaja jedinci s rovnakým fenotypom vyzerajú rovnako, môžu mať úplne rozdielne gény. Trpasličí fenotyp existuje v mnohých častiach Afriky, juhovýchodnej Ázie, na Filipínach a čiastočne aj v Južnej Amerike.

Obvykle sa spája s lovcami z dažďového pralesa alebo so skupinami ľudí, ktorí nepoznajú poľnohospodárstvo, ale lovia veľké aj malé zvieratá a zbierajú ovocie, orechy a hmyz.